Vyjadrenie Národnej banky Slovenska k návrhu štátneho rozpočtu je jednoznačné: paragraf 2 zákona o ŠR na rok 1998 je v niekoľkých bodoch v rozpore so zásadami trhového hospodárstva, totiž so zásadou všeobecnej rovnosti všetkých podnikateľských subjektov - vrátane štátu. Okrem toho znamená obmedzenie nezávislosti NBS. Názor predsedu Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu Miroslava Maxona bol rovnako jednoznačný: podľa neho v prípade stanoviska NBS ide o "najkatastrofálnejšiu vec, ktorú centrálna banka vypustila zo svojich rúk". Podľa neho tvrdenie NBS, že návrh rozpočtu v sebe obsahuje nepriamu novelizáciu zákona o NBS, sa nezakladá na pravde.
Paragraf 2 návrhu zákona o štátnom rozpočte pre rok 1998 uvádza: pre štátne finančné aktíva a štátne finančné pasíva Slovenskej republiky vedené na účtoch v NBS sa v roku 1998 určuje úroková sadzba 0 % p.a. (ročne). Úroková sadzba z úverov, poskytnutých od NBS Slovenskej republike podľa osobitného zákona (paragraf 25 ods. 2 zákona č. 566/1992 Zb o NBS) sa v roku 1998 určuje vo výške 12 percent p. a. Centrálna banka upozornila, že nulová úroková sadzba pri štátnych aktívach a pasívach sa uplatnila už v roku 1997: vtedy sa však argumentovalo jednorazovosťou podmienok, ktoré k tomuto opatreniu vedú. Teraz sa teda zdá, že z výnimky chce štát urobiť pravidlo. Štát si však chce pomôcť predovšetkým nulovou úrokovou sadzbou a direktívnym stanovením úrokových mier pri štátnych cenných poukážkach. To mu umožní - dokonca so spätnou platnosťou - znížiť svoje záväzky voči NBS. Cenu za túto úľavu štátu zaplatia všetci občania. Návrhy vlády totiž znamenajú priame ohrozenie stability meny.
NBS nakupuje štátne pokladničné poukážky, emitované štátom na pokrytie priebežného schodku štátneho rozpočtu, čím štátu požičiava peniaze. Zákon o Národnej banke Slovenska jej to ukladal robiť do výšky 5 percent príjmov štátneho rozpočtu. Vládou navrhovaná novela zákona o NBS to ukladá do výšky 10 percent príjmov ŠR - teda približne do výšky 18 mld Sk. Nákup týchto poukážok znamená, že NBS dá štátu peniaze. Z hľadiska menového to znamená, že sa emitujú nové peniaze. Keby nebol tento proces ničím brzdený, do obehu by sa dostávali stále nové peniaze, mena by sa znehodnocovala a nastala by inflácia. NBS je však povinná udržiavať stabilitu meny - preto peniaze sťahuje z obehu napríklad tak, že nakúpené pokladničné poukážky ponúkne komerčným bankám. Tým sa peniaze vrátia späť do NBS a z menového hľadiska sa nič nestalo. Zdôrazňujeme, z menového hľadiska! Pretože podnikateľský sektor má právo tvrdiť opak: tým, že komerčné banky nakúpili pokladničné poukážky, uložili do nich časť svojich finančných prostriedkov - a tie potom chýbajú podnikateľom na rozvoj a modernizáciu. Dá sa to nazvať aj ako vytláčanie súkromných podnikateľských aktivít podnikateľskými aktivitami štátu. Pritom je dávno známe, že štát (ktorýkoľvek) je tým najhorším možným podnikateľom - jeho podnikateľské aktivity sú spravidla oveľa menej produktívne ako aktivity vyvíjané súkromnými podnikateľmi. V našom špecifickom prípade to platí dvojnásobne: vinou súčasného politického vedenia sa minuli obrovské sumy na budovanie štátnej správy, ktorej reforma mohla pokojne počkať, na megalomanské plány budovania diaľnic (výstavbou ktorých sme sa navyše zadlžili) a podobne.
Ale poďme späť k mene! V minulom roku sa vyškriabala úroková miera pri štátnych pokladničných poukážkach nad 20 percent. Jednoducho poukážok bolo toľko, že banky o ne nemali záujem, prípadne ich boli ochotné kupovať, ale chceli vyšší výnos. Nedá sa predpokladať, žeby v tomto roku úroková miera priveľmi poklesla. Znamená to, že (ak vláda presadí 12-percentnú sadzbu pri ich nákupe NBS) bude s týmito poukážkami NBS obchodovať s veľkými problémami a vysokou stratou, tvorenou rozdielom medzi 12 percentami a úrokom, ktorý bude musieť NBS platiť komerčným bankám. Nie je to v záujme NBS, ale ani bankového sektora - pretože NBS je podnikateľský subjekt ako každý iný, môže dôjsť ku katastrofálnemu scenáru: NBS premietne svoje náklady do ceny, teda do úrokov, za ktoré predáva bankám peniaze. A tie zase zdvihnú úroky podnikateľom. Bludný kruh sa uzavrie...
Nulové úročenie štátnych pasív a aktív a direktívne stanovenie vytvára zo štátu privilegovaného klienta NBS, čo je v rozpore s rovnosťou podmienok pre podnikanie. Navyše to však znamená zásah do nezávislosti NBS - totiž do jej práv stanovovať úrokové miery. Dalo by sa povedať, že i keď nie de iure, ale de facto (paragrafom 2 návrhu zákona o štátnom rozpočte) dochádza k novelizácii zákona o NBS, a teda k porušeniu rokovacieho poriadku. Ten zakazuje prax, bežnú v predchádzajúcich rokoch, keď sa súčasne s prijímaním ŠR novelizovali tucty daňových a iných zákonov.
Na vytváranie privilegovaných klientov sme si už pomaly zvykli. Dalo by sa povedať, že politický a ekonomický systém súčasnej vládnej garnitúry je na tom založený. Zvykli sme si aj na to, že poslanci tejže garnitúry hlasujú a neuvedomujú si, čo vlastne spôsobujú. A práve toto je tá naozajstná katastrofa.
Autor: aa
