Bývalý čílsky diktátor Augusto Pinochet, ktorý je dnes na čele štábu pozemného vojska, v uplynulých dňoch pompézne oslávil svoje 82. narodeniny. Jeho zotrvanie na čele štábu najsilnejšej zložky ozbrojených síl bola cena, ktorú musela nová demokracia zaplatiť. A tak Chile aj naďalej žije v tieni "krvavého" generála. Názory na jeho úlohu v histórii krajiny sa rôznia. A aj keď má nemálo sympatizantov, len tri a pol percenta obyvateľstva by si ho vedelo predstaviť v čele štátu. Čiľania postihnutí bývalým režimom si kladú otázku, či na Pinocheta vôbec niekedy dôjde. Ich želanie je jednoznačné: postaviť generála pred ľudový súd.
Niekdajší proces s generálom Manuelom Contrerasom, organizátorom vraždy bývalého ministra zahraničných vecí Orlanda Leteliera, na jednej strane vyvoláva dojem, že sa predkladá účet celému Pinochetovmu režimu. Na strane druhej však voľba známeho vysokého činiteľa za obetného baránka vylučuje všeobecné verejné odsúdenie a predovšetkým riziko, že by sa tak veľký súdny proces mohol týkať doposiaľ nedotknuteľného Pinocheta. Takto, aj keď bolestne a určite nespravodlivo, sa môže Chile preniesť cez najčiernejšie stránky svojej histórie. Väčšina Čiľanov, zdá sa, je ochotná zaplatiť túto cenu za pokojnú budúcnosť bez vojenských prevratov.
Pinochetov pokoj by však mohol zmariť proces mimo Chile, kde by ho mohli súdiť za organizovanie medzinárodnej teroristickej siete a požadovať jeho vydanie. Michael Townley, agent čílskej Národnej informačnej správy v USA, ktorý už svedčil v procese proti Contrerasovi, vypovedal pred časom aj o stretnutí generála Pinocheta s talianskym fašistom Stefanom delle Chinie v novembri 1975 v Madride počas pohrebu Pinochetovho idolu diktátora Franca. Po odsúdení Contrerasa za vraždu Leteliera a procese s istým plukovníkom za únos, mučenie a vraždu španielskeho činiteľa OSN Carmela Soria v roku 1975 a iných atentátoch, ktorých cieľom bolo v spojenectve s európskymi fašistickými organizáciami a s vojenskými režimami v Bolívii, Paraguaji, Argentíne, Uruguaji a Brazílii sledovať a odstrániť čílskych emigrantov, by vari mohlo dôjsť aj na Pinocheta.
Keď však zoberieme do úvahy fakt, že sa snaží o zvolenie za doživotného senátora, tak sa takáto úvaha stáva bezpredmetnou. Netreba zabúdať ani na Pinochetovu hrozbu vyslovenú pri odovzdávaní moci: "Ak sa odváži niekto dotknúť jediného z mojich mužov, je koniec s právnym stavom."
Autor: MARTIN OKÁL (Autor je stálym spolupracovníkom SME.)
