í s Kazachstanom.
Slovenská hokejová krivda je plodom nedôsledného kompromisu medzi Medzinárodným olympijským výborom (MOV) a Medzinárodnou hokejovou federáciou (IIHF). Kolízia základného olympijského ideálu, ktorým je umožniť najlepším (prirodzene, výkonnostne kvalifikovaným) športovcom planéty bojovať pod olympijskými kruhmi s neúprosnými záujmami biznisu, vznikla pred štyrmi rokmi na zimných hrách v Nagane. NHL, gigantická fabrika na doláre, prvýkrát vo svojej histórii prerušila svoju súťaž, a uvoľnila všetky svoje rozprávkovo platené hviezdy na olympijský turnaj. Svet, MOV i IIHF to, samozrejme, vrelo uvítali, veď kvalitnejšia konfrontácia reprezentačných výberov neexistuje.
Slovenský problém sa zrodil z toho, že časový modus turnaja presahuje zmluvne ošetrené prerušenie NHL, ktoré je prísne limitované dvanástimi dňami. Elitnej šesťky mužstiev - podľa umiestnenia v Nagane - sa to netýka, tá začína hlavnú fázu turnaja až 15. februára. Kvalifikačným kritériom na postup na ZOH do Salt Lake City určeným IIHF bolo umiestnenie na MS v Nórsku 1999. Slovensko tam skončilo na 7. mieste a nemuselo bojovať v regionálnej kvalifikácii rok pred samotnými ZOH.
Slovenský tím spolu s ďalšími siedmimi krajinami však musí o právo nastúpiť do hlavnej fázy bojovať v predkole (9. - 11. 2.) a v tom čase ešte naplno (do 13. 2.) beží kolotoč NHL. Manažér Peter Šťastný v úzkej spolupráci s trénerom Jánom Filcom preto musel vyvinúť trpezlivú diplomatickú ofenzívu, aby jednotlivé kluby uvoľnili slovenských hráčov ešte pred prestávkou NHL. Najťažší je, samozrejme, boj o najlepších hráčov, ktorý sa môže meniť až do začiatku hier.
Na olympiáde v Salt Lake City sa teoreticky môže objaviť až 46 slovenských hokejistov. Podľa reglementu má J. Filc možnosť po predkole zostaviť na hlavnú fázu olympijského turnaja úplne novú súpisku ďalších 20 hráčov plus troch brankárov. Dvadsaťštyri hodín pred prvým zápasom predkola s Nemeckom (9. 2.) musí napísať minimálne pätnásť hráčov do poľa plus dvoch brankárov, vo zvyšných šiestich okienkach môže naše vedenie rozohrať šachovú partiu závislú od momentálne voľných hráčov a termínov.
Isté tiež je, že väčšina reprezentantov z európskych klubov, tým skôr slovenských, sa už dnes musí zmieriť s tým, že odmenou za úspešne vybojovaný postup im bude odchod domov, hokejové vedenie im však ponúka aj možnosť turistického zotrvania v Salt Lake. Taký je náš olympijský hokejový osud na prelome tisícročí.
Na olympiáde sa hrá podľa pravidiel Medzinárodnej hokejovej federácie - na širších klziskách európskych rozmerov a bez ofsajdov na červenej čiare.
