Štvrtok, 4. marec, 2021 | Meniny má KazimírKrížovkyKrížovky

Podľa čoho sa budeme rozhodovať vo voľbách

Politologický kabinet SAV uskutočnil v rámci projektu "Predikcia výsledkov volieb za okolnosti možnej zmeny volebného systému v kontexte nového územného členenia SR" reprezentatívny výskum verejnej mienky na vzorke 1179 respondentov. Výskum sa uskutočnil

začiatkom roku 1997 prostredníctvom anketárskej siete spoločnosti MVK, s. r. o. Súčasťou výskumu boli aj otvorené otázky zamerané na volebné správanie občanov Slovenska. Čitateľom predkladáme výsledky zistení, ktoré dávajú odpovede na otázky, ako a podľa čoho sa voliči rozhodujú pre konkrétne politické strany, resp. koalície. K akým stranám alebo koalíciám cítia dištanc, resp. averziu, aké sú nosné línie a motívy týchto politických averzií a podobne.

Motívy, podľa ktorých sa volič rozhoduje pre svoju stranu alebo koalíciu

Skryť Vypnúť reklamu

Zo získaných výsledkov výskumu sa ukázal dôležitý poznatok, že motívy, podľa ktorých sa volič rozhoduje dať svoj hlas politickej strane alebo koalícii, je možné vo všeobecnosti charakterizovať v dvoch rovinách. Vo výskume sa tieto motívy zisťovali prostredníctvom otvorenej otázky: "Mohli by ste povedať, podľa čoho ste sa rozhodli pre stranu, hnutie alebo koalíciu, ktorú by ste volili?". (Pozri tabuľku č. 1.)

V prvom prípade existuje pomerne veľká skupina voličov, ktorá sa rozhoduje na určitej emocionálno-iracionálnej úrovni. Z odpovedí je možné ju charakterizovať ako určitú nešpecifikovanú sympatiu k danej politickej strane, resp. ako všeobecnú dôveru k nej. Dôležitú úlohu tu hrá viera, ale aj konfesionálne presvedčenie, ktoré je previazané s osobným morálnym aspektom a etickým rozmerom.

Skryť Vypnúť reklamu

Na emocionálnej úrovni, resp. podľa pocitov sa v súčasnosti rozhoduje pri výbere svojej politickej strany alebo koalície až tretina všetkých voličov na Slovensku. Voliči, ktorí sa rozhodujú na základe svojich pocitov, sú predovšetkým starší ľudia nad 55 rokov, v tejto vekovej kategórii ide až o 40 % populácie. S postupným poklesom veku respondentov klesá aj podiel tejto skupiny voličov. V skupine 25-34-ročných sa v emocionálnej rovine rozhoduje už len 25,9 % opýtaných. Z hľadiska vzdelania patria do tejto skupiny predovšetkým respondenti so základným vzdelaním, ktorí vo svojej kategórii predstavujú 36,5 % voličov. Podiel voličov orientujúcich sa pri voľbe politickej strany pocitmi je mimoriadne vyrovnaný podľa pohlavia respondentov. Ženy sa takto rozhodujú v 33 a muži v 32 percentách. Optikou národnosti je 35 % týchto voličov medzi maďarskou menšinou a 33 % medzi opýtanými slovenskej národnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa regionálneho členenia ich je najviac lokalizovaných v Trnavskom a Trenčianskom kraji (38,5 %). Naopak, najmenšia skupina týchto voličov pochádza z Nitrianskeho, Banskobystrického a Bratislavského kraja.

Druhú skupinu tvoria voliči, ktorých motívy volebného rozhodovania vychádzajú z konkrétneho racionálneho zdôvodnenia, prečo budú voliť určitú stranu alebo koalíciu. Voliči, ktorí sa takto rozhodujú, tvoria na Slovensku najväčšiu skupinu a zároveň predstavujú presnú polovicu voličskej populácie. Získané odpovede od tejto skupiny voličov sa rozdelili do šiestich základných kategórií v tomto poradí: politická činnosť a napĺňanie politického programu, politické osobnosti v strane, presadzovanie sociálnej spravodlivosti, profesionalita, ochrana záujmov menšín a osobnosť lídra.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa politickej činnosti a napĺňania programu strany sa rozhoduje voliť konkrétny politický subjekt až 18,9 % voličov. Pojem politický program však nie je vnímaný iba ako určitá textová podoba politického programu. Respondenti vo veľkej miere uvádzali také charakteristiky ako obhajoba ich záujmov, správna a seriózna politika, poznanie cieľov a predstáv strany a pod. Podľa profilu osobností sa pri voľbe politickej strany rozhoduje 5,1 % voličov. Otázku sociálnej spravodlivosti ako motív volebnej podpory zdôrazňuje ďalších 5 % respondentov. Profesionalitu charakterizovanú vzdelanosťou, odbornosťou, inteligenciou či spoľahlivosťou preferuje pri voľbe 3,7 % voličov. Ochrana menšín hrá rozhodujúcu úlohu pri výbere predovšetkým maďarských politických strán. Túto charakteristiku uprednostňuje 3,4 % všetkých voličov. O niečo viac ako tri percentá voličov sa rozhodujú v závislosti od konkrétneho politického lídra strany. Iné motívy uviedlo 10,5 % respondentov. Z toho najviac rezonovali odpovede ako: vybral som si podľa svojho sociálneho postavenia, rozhodujem sa z hľadiska najmenšieho zla, podľa situácie vo svete, podľa vplyvu rodiny, ale zazneli aj odpovede, že sa rozhodli preto, lebo všetci v okolí tak volili.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri pohľade na politické strany sa podľa volebného programu najviac orientujú voliči SDSS (40 %), voliči SNS (35 %) a voliči DS (33 %). Profesionalitu strany uprednostňujú v najväčšej miere voliči SDĽ (13 %) a voliči DU (9 %). S osobnosťami, pre ktoré sú ochotní podporiť danú politickú stranu, sa identifikujú voliči SDĽ (11 %) a DU (8 %). Pre 38 % voličov MKDH a 35 % voličov Spolužitia je dôležitým motívom volebnej podpory otázka ochrany menšín. Sociálna spravodlivosť je charakteristická pre voličov ZRS (31 %) a SDĽ (18 %). Pre 10 % voličov HZDS je osoba lídra dôvodom, prečo volia tento politický subjekt.

Z porovnania voličov jednotlivých politických strán, ktorí sa rozhodujú podľa racionálnych motívov a voličov, ktorí sa naopak rozhodujú podľa pocitov, vyplynuli nasledujúce výsledky. (Pozri tabuľku č. 2.) Podľa čisto racionálnych motívov sa v najväčšej miere (76,2 %) rozhodujú respondenti pre volebnú podporu SDĽ. Naopak podľa pocitov volí SDĽ iba 33,3 % opýtaných. Určitým prekvapením bolo zistenie, že podľa racionálnych motívov sa pri výbere svojej politickej strany vo veľkej miere rozhodujú voliči ZRS (71,9 %). Tento fakt môže súvisieť s celkovým poklesom voličov pre túto stranu, kde zostávajúci prívrženci majú pomerne jasnú predstavu, prečo podporujú práve ZRS. Na druhej strane sa podľa emocionálnej úrovne rozhoduje pre ZRS, ale aj Stranu zelených len 25 % voličov. Úplne najnižšie percento emocionálne motivovaných voličov (23,1 %) je koncentrovaných pri MOS. Naproti tomu najvyššie percento voličov, ktorí sa rozhodujú podľa pocitov, je medzi priaznivcami KDH (57,1 %), SDSS (46,7 %) a voličmi HZDS (45,3 %). Tretia skupina slovenskej populácie (23 %) neodpovedala, resp. nevedela odpovedať, pritom títo ľudia tvoria až 76 % nevoličov. Práve nepredvídateľné správanie tejto skupiny občanov a ich prípadný príklon k niektorej z politických strán, resp. koalícií, môže v budúcoročných voľbách rozhodnúť.

Skryť Vypnúť reklamu

Politická činnosť a morálka - dôvod nevoliť stranu

Jedným z indikátorov, ktorý spoluurčuje volebné správanie a zároveň poskytuje možnosť odhadnúť volebné šance politických strán a hnutí, sú averzie populácie k nim. Vo výskume Politologického kabinetu SAV sa zisťovali prostredníctvom otázky "Ktorú politickú stranu, hnutie alebo koalíciu by ste rozhodne nevolili a prečo". Ich analýza ukázala niekoľko dôležitých momentov charakterizujúcich slovenskú politickú scénu.

Prvým je skutočnosť, že averzie k politickým stranám a ich koalíciám sa zakladajú na troch nosných líniách názorov a postojov: kriticko-realistických, iracionálno-emocionálnych a nacionálnych. Ich celkové rozloženie v slovenskej populácii je uvedené v tabuľke 3, kde sa kriticko-realistické názory a postoje zakladajú na výhradách k politike a programu strany (20,4 %) respondentmi označované ako nereprezentovanie záujmov voličov, nedodržiavanie zákonov, využívanie postavenia vo svoj prospech, neplnenie sľubov, neprofesionalita, divoká privatizácia a pod. Súčasťou výhrad k politickej činnosti je aj morálka politikov (13,3 %) definovaná ako klamstvo, rozkrádanie, podvody, osočovanie, arogancia moci a pod. Nositelia tejto názorovej línie sú ľudia zo všetkých vekových kategórií (s výnimkou najstaršej generácie), ľudia s vyšším vzdelaním, odborní zamestnanci a študenti, obyvatelia veľkých miest a obyvatelia Bratislavského a Prešovského kraja.

Skryť Vypnúť reklamu

Protipól kriticko-realistickej línie, ktorá sa zakladá na schopnosti definovať situáciu a pomenovať problém, tvorí iracionálno-emocionálna línia založená skôr na pocitoch respondenta, akými sú nedôvera a nesympatia k politickým stranám a zoskupeniam (14,2 %). Je typická skôr pre vekovo najstarších, ľudí s nižším vzdelaním, ženy v domácnosti, dôchodcov a robotníkov, obyvateľov Košického a Žilinského kraja.

Nacionálna línia je pre jej vysokú citlivosť najzávažnejším fenoménom slovenskej politickej scény. Politika maďarských strán na Slovensku je tŕňom v oku pre 14,1 % respondentov. Nacionálne zafarbené obavy, ktoré pociťujú, sú dôvodom, prečo nevoliť určitú politickú stranu pre 42 % z nich. Odrážajú sa v takých výrokoch ako: nemajú radi Slovákov, sú netolerantní, sú protislovenskí, robia zlú krv medzi ľuďmi, štvú ľudí proti sebe a pod. Tieto postoje majú však aj svoju vyhranenejšiu podobu v obavách z deštrukcie štátu či národa (58 % z nich). Ich xenofóbne predstavy sa prejavujú vo výpovediach typu ohrozenia slovenského národa, rozbíjania štátu, odtrhnutia Maďarov od Slovenska, uskutočňovania protislovenskej politiky a pod. Nacionálna línia názorov a postojov je výraznejšia vo vekových kategóriách 25-34-ročných, 45-54-ročných a najstaršej generácie, u ľudí s nižším vzdelaním, u žien v domácnosti a manažérov. V malých obciach sú tendencie skôr xenofóbne, nepriateľsky zamerané voči Maďarom ako celku. Naopak, vo väčších sídlach (20-100 tisíc obyvateľov) mali v týchto otázkach respondenti umiernenejšie názory. Teritoriálne je najvyššia koncentrácia v Banskobystrickom, Trenčianskom a Žilinskom kraji.

Skryť Vypnúť reklamu

Strany vládnej a Maďarskej koalície v nepriazni

Druhý významný moment analýzy averzií možno vidieť v existencii dvoch politických línií - protivládnej a protimaďarskej. Ako vidno z tabuľky 4, averziu k stranám vládnej koalície (HZDS, SNS, ZRS) má asi jedna tretina populácie. Ich nositeľmi sú vo veľkej miere skupiny zastúpené v kriticko-realistickej línii, teda všetci tí, ktorí na rozdiel od ostatných dvoch vedia nielen explicitne pomenovať problémy a spájať súvislosti, ale aj identifikovať jeho politického pôvodcu. Takéto vlastnosti možno pozorovať predovšetkým u voličov DU, Maďarskej koalície a KDH.

Protimaďarská línia zastúpená u 25,2 % populácie naznačuje, že prítomnosť Maďarskej koalície na politickej scéne dáva dobrý dôvod na hru s tzv. maďarskou kartou. Nebezpečenstvo narastá ešte o ďalších 5 % pretože táto časť populácie uvádza averziu k maďarským stranám v rôznych variantoch spojení so stranami SDK alebo samotným KDH. Celkovo tak protimaďarská línia predstavuje skoro tretinu populácie, pričom možno pozorovať zhodné sociodemografické charakteristiky s nacionálnou líniou a sčasti iracionálno-emocionálnou líniou a voličskými základňami SNS a ZRS. Najnižšie averzie k MK boli zaznamenané u voličov strán SDK.

Skryť Vypnúť reklamu

Najsilnejšie politické zoskupenie v súčasnosti - SDK - zaznamenalo v populácii iba 14,6 % averzií, čo mu dáva pomerne dobrý manévrovací priestor a volebné šance. Napriek tomu jej politická činnosť spojená s morálkou a lídrami tvorí základ odporu voči nej, ktorý je príznačný pre ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku, s nižším vzdelaním, dôchodcov a robotníkov, obyvateľov Banskobystrického kraja. Najväčší politickí odporcovia strán SDK sa nachádzajú prirodzene v radoch HZDS, SNS a ZRS, no ich averzia je citeľne menšia (až o 50-70 %) ako naopak, pretože podstatná časť averzií týchto zoskupení je orientovaná skôr na maďarské strany.

Podobné pozície má aj SDĽ s 1,8 %. Jej prijateľnosť pre široké vrstvy populácie pramení pravdepodobne v dlhodobo indiferentnej a nekonfliktnej politike. Najvyšší podiel na averzii k nej majú však vysokoškolsky vzdelaní, viac muži ako ženy, podnikatelia a voliči tých strán, ktoré boli v minulosti v ideologickom prepojení alebo v súčasnosti sú jej ideologickými protipólmi - KSS, ZRS, KDH a DS.

Skryť Vypnúť reklamu

Iným dôležitým momentom je napr. zistenie, že averzie sú koncentrované na veľké politické strany a hnutia. Platí to predovšetkým o HZDS, KDH a DU (s výnimkou Maďarskej koalície). Menšie strany sú voličmi omnoho menej negatívne vnímaní aktéri politiky najmä pre ich veľkosť a vplyv na politickej scéne, ale aj pre ich koaličné spojenia s "väčšími bratmi", ktorí sa tak stávajú prirodzenými lídrami a tým väčšmi viditeľnými "politickými nepriateľmi".

Získané výsledky z výskumu potvrdzujú skutočnosť, že medzi voličmi, ale aj v slovenskej spoločnosti ako celku, existujú silné štiepenia, ktoré nemajú len svoje kultúrne a historické pozadie, ale sú priamo generované súčasnou politikou a jej silným vplyvom na občiansku spoločnosť. Z hľadiska budúcoročných volieb je potom dôležité poznať voliča, motívy jeho rozhodovania sa pre jednotlivé politické strany, lebo práve tieto často emocionálne a podvedomé, ale aj pragmatické a racionálne motívy nakoniec o výsledkoch volieb rozhodnú.

Skryť Vypnúť reklamu

FOTO: Pred voľbami je veľmi dôležité poznať motívy rozhodovania voliča. Nielen racionálne, ale aj emocionálne a podvedomé. Súčasná opozícia azda najviac "zabodovala" petičnou akciou o priamej voľbe prezidenta.

Motívy rozhodovania sa pre politickú stranu, hnutie alebo koalíciu Tab.1

Dôvera, viera, sympatia 33,0 %

Politická činnosť a napĺňanie programu 18,9 %

Politické osobnosti v strane 5,1 %

Presadzovanie sociálnej spravodlivosti 5,0 %

Profesionalita 3,7 %

Ochrana záujmov menšín 3,4 %

Líder strany 3,3 %

Iné 10,5 %

Nevie 23,0 %

Pozn.: Respondenti uvádzali viac odpovedí, preto ich súčet tvorí viac ako 100 %.

Motívy rozhodovania sa prívržencov politických strán a hnutí Tab.2

emocionálne racionálne nevie, neodpovedal

HZDS 45,3 % 57,3 % 5,3 %

Skryť Vypnúť reklamu

KDH 56,8 % 45,0 % 5,4 %

DU 30,8 % 60,3 % 11,5 %

SDĽ 33,3 % 76,2 % 4,8 %

MKHD 40,0 % 60,0 % 6,7 %

SNS 32,7 % 57,1 % 16,3 %

DS 33,3 % 55,6 % 13,9 %

ZRS 25,0 % 71,9 % 3,1 %

KSS 33,3 % 44,4 % 25,9 %

SZS 25,0 % 40,0 % 35,0 %

ESWS 27,8 % 66,7 % 11,1 %

SDSS 46,7 % 60,0 % 6,7 %

MOS 23,1 % 61,5 % 15,4 %

Pozn.: Respondenti uvádzali viac odpovedí, preto ich súčet tvorí viac ako 100 %.

Príčiny odmietania voliť politickú stranu, hnutie alebo koalíciu Tab. 3

Výhrady k politickej činnosti a programu 20,4 %

Nedôvera a nesympatia 14,2 %

Politika maďarských strán na Slovensku 14,1 %

Morálka politikov 13,3 %

Výhrady k lídrovi, lídrom 5,1 %

Iné príčiny 4,6 %

Konfesionálne príčiny 1,8 %

Nevie 32,2 %

Pozn: Respondenti uvádzali viac odpovedí, preto ich súčet tvorí viac ako 100 %.

Skryť Vypnúť reklamu

Ktorú stranu, hnutie alebo koalíciu by ste rozhodne nevolili? Tab. 4

strany vládnej koalície - HZDS, SNS, ZRS 32,2 %

strany Maďarskej koalície - MKDH, ESWS, MOS 25,2 %

strany SDK - KDH, DU, DS, SDSS, SZS 14,6 %

iné strany a koalície 11,1 %

SDĽ 1,8 %

nevie 15,3 %

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Desať dôvodov, prečo študovať na Trnavskej univerzite
  2. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  3. Získaj náskok pred štartom
  4. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  5. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  6. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  7. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  8. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  9. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  10. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  1. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  2. Počas pandémie vzrástli obavy z právnych sporov
  3. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  4. A new, multifunctional centre will revive the Danube embankment
  5. BILLA má nový vernostný program pre deti – „SuperOsma“
  6. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  7. WESTech je distribútorom Dell Technologies na Slovensku
  8. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  9. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  10. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 19 682
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 15 604
  3. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 8 144
  4. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 7 820
  5. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 7 500
  6. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 6 965
  7. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 6 897
  8. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 6 874
  9. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 539
  10. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 6 326
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu