Za komunizmu učili ekonómovia o chozrasčote. Chozrasčot je trhové hospodárstvo, ktoré sa volá po sovietsky. Od normálneho trhového hospodárstva odlišuje chozrasčot okrem pomenovania aj jeden vnútorný rozdiel - trhové hospodárstvo je celok a funguje. Vrátane toho, že štát má isté - prísne strážené - možnosti zasiahnuť. Výlučne, ak ide o obranu slabých a chudobných. Chozrasčot nie je taký prísny - delí sa na úplný a čiastočný, pričom treba povedať, že ten prvý nikdy neexistoval. Existoval druhý, také normálne schizofrenické dieťa boľševického myslenia, a ten umožňoval komunistickým ekonómom zavádzať protekcionárske opatrenia, dokonca ich robiť systémovo. Dopracoval sa k tomu, že metodicky ochraňoval lajdákov, čo bola väčšina - dnes by sme povedali - voličov. Zároveň by sme povedali, že súdruhovia kormidlujúci ekonomiku tohto štátu sa dobre učili o chozrasčote. Čiastočnom. Nebudeme hovoriť o úplatkoch, pardon províziách, a premárnených miliardách v jadrových investíciách. Hovoríme o obyčajných veciach, primeraných pre nepremiéra a neministra. Povedzme o kuchynskej žiarovke. Autor tejto poznámky kedysi zatelefonoval na príslušný odbor ministerstva hospodárstva a spýtal sa, kedy bude stanovená progresívna úľava na dane z úsporných elektrospotrebičov. Príslušný odborník sa autora spýtal, či dakde také dačo je a ak áno, kde vlastne. Autor nie je platený poradca ministerstva, je len obeťou Kozlíkovho chozrasčotu. Zámerne to takto nazýva, pretože o meračoch tepla a ostatných maličkostiach, žiarovkách a tak, veciach blízkych občanovi sa hovorí roky, ale nič pre to zákonodarca a vláda nespravili. Len teraz, celkom trhovo, zobrali občanovi, čo mu sľúbili. Márne, Mečiar, Kozlíka ďalší asi neštudovali ekonomiku. Len chozrasčot. Čiastočný.