Srbsko čaká zajtra volebný reparát, ktorým by mal byť napravený jesenný neúspešný pokus o zvolenie nového prezidenta Srbskej republiky. Za najvýraznejšieho kandidáta je stále považovaný predseda Srbskej radikálnej strany Vojislav Šešelj. V prvom kole 21. septembra však nik nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. V druhom kole 5. októbra Šešelj síce porazil kandidáta socialistov Zorana Liliča, fatálne však zapôsobila otrávenosť, ktorú cítia mnohí Srbi v súvislosti s politikou - po sčítaní hlasov sa zistilo, že k volebným urnám pristúpilo len 48,97 percenta voličov. Šešelj sa napokon musel uspokojiť s tým, že nepatrných 1,03 percenta ho pripravilo o víťazstvo. A nie je nepravdepodobné, že neprerazí ani tentoraz.
Posledné prieskumy ukazujú, že Šešeljovi by dnes, pred opakovanými voľbami, dalo svoj hlas 25,1 percenta voličov. Miloševičovi socialisti po Liličovom neúspechu postavili do volieb ministra zahraničných vecí JZR Milana Milutinoviča, ktorý má však podporu len 13,8 percenta. Zvláštne sú konce opozičného bloku Zajedno, ktorý na seba upozornil pred rokom pri demonštráciách za uznanie výsledkov komunálnych volieb: opozícia sa rozhodla voľby bojkotovať, keď predtým zviedla boj vo vlastnom vnútri. Jeden z jej troch lídrov Vuk Draškovič sa rozhodol kandidovať na vlastnú päsť - má podporu 12,5 percenta - zatiaľ čo iná výrazná postava opozície, Zoran Djindjič (ktorý bol v tomto roku krátky čas starostom Belehradu), a ešte len zbiera sily, hľadá podporu v zahraničí a čaká na svoju chvíľu. Únava Srbov však môže opäť rozhodnúť v prospech "nikoho".
Nástup Šešelja je varujúci - ide totiž o tvrdého nacionalistu, ktorý sa, na rozdiel od Miloševiča, odmieta oficiálne rozlúčiť s myšlienkou Veľkého Srbska, ktoré by zahrnulo Srbmi obývané územia v Bosne i v chorvátskom tzv. Východnom Slavónsku.
Opakovaný krach volieb by však bol nepochybne v prospech doterajšieho prezidenta, dnes hlavy zväzovej Juhoslávie Slobodana Miloševiča. Balkánsky Machiavelli už prestál iné búrky, a podľa ústavy už na srbský "trón" kandidovať nemôže. Kým však Srbsko nemá hlavu štátu, zastupuje ju predseda parlamentu, socialista Dragan Tomič. "Status quo" tak zostáva zachovaný a v Srbsku nijaká zmena nehrozí.
A medzitým sa zbiehajú mraky nad miestom, kde sa posledná balkánska katastrofa začala. Kosovo, ktoré obýva neposlušná albánska väčšina, je obľúbenou predvolebnou témou Šešelja, rovnako ako Milutinoviča. "Konštruktívny" Milutinovič hovorí o znovuosídlení Kosova Srbmi. Šešelj je v duchu svojho presvedčenia stúpencom "deštrukcie" - je za výmenu identifikačných preukazov obyvateľov, od ktorej si sľubuje kategorizáciu obyvateľov podľa miesta rodiska. Napokon, čo iné, než cestu k ďalšej etnickej čistke.
