tamojšie publikum prijímalo s obrovským aplauzom. Umožnilo Piktorovcom vyhrať konkurz spomedzi mnohých českých a zopár zahraničných súborov, takže sa práve touto inscenáciou, ktorú vytvorili v lete 1996 a na Slovensku ju zatiaľ hrali minimálne, prihovárali obecenstvu. Predstavenie upozorňuje deti na ich práva uvedené v Deklarácii práv dieťaťa. Herci ako úradníci-klauni oboznamujú svoje stránky, teda divákov, s desatorom vyhláseným a schváleným zhromaždením OSN v roku 1959. Hudba, výtvarný znak a pantomimický prejav sú natoľko výrečné, že aj pre toho, komu by slovenčina znela ako nezrozumiteľný exotický jazyk, zmysel piktogramov a pikikreácií neuniká. Piktorovci, ako nevymenovaní veľvyslanci Slovenska, sa na vlastnej koži presvedčili, že v Čechách počas i po ich produkciách vládnu, medzi obidvoma ešte nedávno bratskými národmi, nadštandardné a srdečné vzťahy.
Bábkoherci však komunikujú aj s obyvateľmi iných krajín, i krajín EÚ. Počas sedemročnej existencie súboru navštívili veľa medzinárodných podujatí, vystupovali v rôznych štátoch nášho kontinentu, ale i v Indii a v Mexiku. V detskom štáte Tralaland robili ministrov kultúry. Bez toho, žeby jeho občania žiadali ich demisiu, sa však koncom leta vzdali funkcií, lebo ich už čakali v Chorvátsku. Puteatra Internacia Festivalo, čiže PIF v Záhrebe totiž slávil okrúhle výročie. Na jeseň sa konal jubilejný 30. ročník a organizátori pri tejto príležitosti vybrali a pozvali zo 119 divadiel z 34 krajín štyroch kontinentov 26 súborov. Pri vzniku festivalu bola dominantná myšlienka dorozumievania sa medzi jednotlivými krajinami. Pravdepodobne i preto sa na výročnom ročníku zúčastnili aj veľvyslanci štátov, ktorí tu mali bábkarských reprezentantov. Slovensko, na rozdiel od iných štátov, nielenže neposkytlo svojim účastníkom žiadne prostriedky, no aj pracovníci ambasády prišli až na poslednú chvíľu. Vraj im nikto neposkytol o prehliadke a účasti našich umelcov žiadne informácie. Aj to je obraz zviditeľňovania. Ministerstvá kultúry a zahraničia boli však s prezentáciou slovenských bábkarov viac ako spokojní. Livija Kroflinová, jedna z osemčlenného výboru organizátorov celého podujatia, sa už niekoľko rokov pokúšala zabezpečiť vystúpenie Divadla PIKI v Záhrebe. Vlani na 29. ročníku sa to podarilo, aj vďaka tomu, že si to Piktorovci celé hradili. Pre mimoriadny úspech a ocenenia, ktoré získali s predstavením O deviatich mesiačikoch, dostali tento rok pozvanie opäť. Zahrali voľné pokračovanie "Mesiačikov" - inscenáciu Keď mama nie je doma a získali dve z najhodnotnejších ocenení: cenu za inscenáciu s najhumánnejším posolstvom a cenu detskej poroty. Ocenenie laikov, detskej poroty, o ktoré sa však každý bábkar najviac uchádza, podporené tímom erudovaných porotcov festivalu a členov medzinárodného združenia UNIMA, bolo tým najpôsobivejším uznaním, akého sa Divadlu PIKI Pezinok mohlo dostať v takej silnej konkurencii.
Doma však nikto nie je prorokom. PIKI napríklad vyškrtli zo scenára na Prix Danube, lebo vraj televízia nemá na nich peniaze. Piktorovci však nie sú zatrpknutí. Majú totiž prístup tam, kam sa nie každému dovoľuje vojsť. Malí i veľkí diváci im svoje srdcia otvárajú doma i v rôznych častiach sveta. To sa veru ministrom často nestáva...
FOTO: Ľubo Piktor a Katka Aulitisová v predstavení Madam Dekla Rácia.
Autor: DRAHOŠ ŠIŠOVIČ (Autor je spolupracovníkom SME), FOTO -
