te Bardotová. Sú to skutočne obsiahle, takmer päťstostranové "rozpomienky". Brigitte tu podrobne opisuje celý svoj život, od útleho detstva až po súčasnosť. Jej monológ dokazuje, že nie náhodou táto žena zaujala celý svet. A napriek tomu, že z filmových ateliérov odišla ešte v roku 1973 a že máloktorý z jej filmov patrí do zlatého fondu kinematografie, dodnes každé dieťa vie dešifrovať písmenká B. B. Prečo sa práve ona vymanila z radu krásnych blondínok, ktoré na chvíľu zažiaria a potom zapadnú do zabudnutia? Lebo je naozaj výnimočná. Tajomná, nezaraditeľná, rozporuplná. Zostáva záhadou aj po prečítaní knižky, napriek tomu, že sa snaží až o odzbrojujúcu úprimnosť. Veď záhady priťahujú najväčšmi, v tom je zrejme jej tajomná sila. A ona je tajomná, aj keď bez škrupulí rozpráva o svojom súkromí.
Mnohé zarazí. Svojrázna výchova rodičov, keď napríklad kvôli rozbitej váze musela mame roky vykať. Priznanie, ako odmietala svoje tehotenstvo a po pôrode nechcela dieťa kojiť so slovami, že už mu nie je ochotná nič vydať zo svojho tela. Napriek tomu miluje synčeka, no nedokáže si ho vybojovať na opatrovníčkach. Láska k zvieratám pôsobí chvíľami sympaticky, chvíľami chorobne. Zarážajúco často používa odsudzujúce "nenávidím". Vie byť prekvapujúco tvrdá k sebe a naopak ustupuje mužským "nímandom". Túži po nej celý svet, až je nebezpečné, aby vyšla na ulicu a napriek tomu ju sužujú chlapi, ktorí jej nesiahajú ani po členok. Občas prekvapí hĺbkou, postrehom, vzápätí prizná, ako sa tridsaťročná nadchýnala Angelikou. Žije nespútanými flámami a avantúrami a túži po asketickej jednoduchosti vidieckeho sídla. Dojíma starostlivosťou o staré ženy z rodiny a prekvapuje jedovatosťou k hereckým kolegyniam. Je rozmaznaným dieťaťom plným rozmarov, a predsa sa bez sentimentu na samom vrchole zriekne filmovej slávy. A to, čo robí pre zvieratá, nie je žiadna póza. Brigitte Bardotová si nevedela nikdy urobiť poriadok. Doma, ani v živote. No dokázala si nájsť zmysel bytia. A v tom je napriek všetkému obdivuhodná.
