Keď ruský prezident Boris Jeľcin v stredu v Štokholme oznámil, že Rusko zníži stav svojich námorných a pozemných jednotiek o štyridsať percent, a to najmä v západnej časti Ruska, pozorovatelia už po druhý raz v krátkom čase pozdvihli obočie. Deň predtým totiž Jeľcin hovoril pre zmenu o znížení počtu jadrových hlavíc v Rusku o ďalšiu tretinu. Už vtedy musel jeho výrok upresňovať hovorca Sergej Jastržembskij, ktorý povedal, že Jeľcin bol "unavený" a že vlastne ide len o potvrdenie ochoty Ruska ďalej rokovať o zmluve START- 3. V stredu ruskú hlavu štátu verbálne "naprával" pre zmenu šéf diplomacie Jevgenij Primakov, keď dodal, že pôjde o "niektoré" jednotky. Tieto Jeľcinove "prešľapy" vyvolali, ako inak, nové úvahy o zdravotnom stave prezidenta. Kto však pozná Jeľcinove spôsoby, vie, že ide skôr o dobre mienené, avšak mierne na efekt vyrátané vyhlásenia, ktoré napokon splnili svoj účel. "Je to jeho štýl, Jeľcin rád dokazuje, že to je len on, kto rozhoduje o podstatných veciach," povedal Reuters analytik ruského Centra pre strategické štúdiá Andrej Piontkowski. Spojené štáty sú oprávnene nespokojné - schyľuje sa k rokovaniam o START-3 a americký Kongres ratifikoval START-2 už v januári 1996. Jeľcinovi sa podarilo - úmyselne či neúmyselne - upozorniť opäť svet na to, že prevažne komunistická dolná komora ruského parlamentu dosiaľ neratifikovala ani rusko-americkú odzbrojovaciu zmluvu START-2 v roku 1993, že sústavne kritizuje reformné úmysly ruskej vlády v armáde. Predseda bezpečnostného výboru Štátnej dumy, komunista Viktor Iliuchin rovno vyhlásil, že keby sa splnili všetky Jeľcinove odzbrojovacie výroky, Rusko by už dávno bolo bez rakiet.
Jeľcinove slová tiež v neposlednom rade napovedajú, že ruská armáda sa nachádza vo veľkej finančnej kríze, že Rusko nemá na to, aby živilo taký veľký počet vojakov a techniky a že by bolo pekné, keby sa nútená redukcia armády dala využiť aspoň na získanie nejakých tých bodov na medzinárodnom poli. Práve tu musí NATO vidieť opatrné ústretové kroky - minister obrany Igor Strojev deň po Jeľcinových výrokoch na zasadaní ministrov obrany NATO v Bruseli potvrdil plánovanie znížiť početný stav vojakov v Kaliningradskej oblasti, v Leningradskom vojenskom okruhu i v samotnej baltskej vojenskej flotile - pritom v pamäti ešte zostáva obdobie sporov o rozšírenie NATO, keď Moskva hrozila práve v týchto citlivých oblastiach urobiť opak, teda posilniť armádu.
"V Štokholme sa Jeľcin nečakane odzbrojil," napísali včera ruské Izvestija, podľa ktorých Jeľcin svoj výrok o jadrových hlaviciach vyslovil "zjavne preto, aby sa svet nenudil". "Prezident predbehol rozhovory o START-3, pootvoril vetráčik do diplomatického procesu, rozhodol sa napojiť na toto posudzovanie verejnosť," citovali Izvestija hovorcu Jastržembského. A pripomenuli aj ďalšie hovorcove slová - "Moskva sa nechystá urobiť to (t.j. realizovať v praxi dohodu START-2) na ujmu vlastnej bezpečnosti". Jeľcinov hovorca musí Rusom ešte stále pripomínať, že START-2 Rusku neublíži - kdeže je chystaná START-3?
