Historici, ktorí raz spíšu dejiny našich čias, nebudú môcť vynechať podstatný fakt: Počas tretej Mečiarovej vlády došlo na Slovensku k neobvyklému javu - k štátom organizovanému rozkrádaniu štátneho majetku. Poslanci vládnej väčšiny ho umožnili tým, že Fondu národného majetku zverili privatizačné kompetencie a tiež právo zastupovať záujmy občanov v podnikoch a inštitúciách, v ktorých má štát nemalý podiel. O tom, ako Prezídium FNM, na čele so Štefanom Gavorníkom a Milanom Rehákom, privatizovalo, už bolo popísané dosť. Čo robili a robia ľudia FNM vtedy, keď vlastnícky zastupujú občanov, je menej známe. Ako svedčí prípad Investičnej a rozvojovej banky, a. s., ani táto druhá forma štátom organizovaného rozkrádania by nemala zostať nepovšimnutá.

Keď sa VSŽ Košice stali stopercentne sprivatizovanou firmou, ich hlavní akcionári sa začali veľmi intenzívne zaujímať o banky. Najmä z dvoch dôvodov. Ako povedal Ján Smerek, pre firmu "je dobré mať banku bližšie", tak blízko, aby financovala aj rizikovejšie podujatia podniku. A tiež preto, lebo banka je dobrá kúpa, aj keď firmu priamo nefinancuje - točí totiž peniaze, ktoré robia peniaze. Z týchto dôvodov prezident VSŽ otvorene vyhlásil: ,Je nevyhnutný náš kapitálový vstup do finančných inštitúcií". V auguste 1996 vstúpili železiarne do jednej z najväčších inštitúcií - do Investičnej a rozvojovej banky (IRB), ktorá vtedy spravovala vyše 52 miliárd korún...

KOŠICKÝ VÝSADOK

V DOZORNEJ RADE

Jozef Magula, bývalý štátny tajomník ministerstva financií, viedol zo svojho vysokého postu osobnú vojnu s investičnými a privatizačnými fondami tak zaťato, že PSIPS z Banskej Bystrice, aj PSIS z Bratislavy, museli v ťažkostiach predať lukratívne balíky akcií zo svojho portfólia. 8. augusta 1996 na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov IRB sa zrazu ukázalo, kto ich nakúpil - košická spoločnosť ARDS, obchodujúca s cennými papiermi. V jej predstavenstve pôsobila pani Edita Rezešová, manželka syna pána ministra a rozhodujúceho akcionára VSŽ...

ARDS sa na valnom zhromaždení akcionárov IRB prezentovalo 196 953 hlasmi, čo predstavovalo 19,69 percenta základného imania banky. Keď sa k týmto hlasom pridali aj ďalší akcionári zo železiarní, skupina VSŽ bola taká silná, že zo šiestich členov dozornej rady odvolala štyroch. Zástupcovia Fondu národného majetku, ktorí disponovali 35,14 percentami hlasov, nepohli ani prstom, aby nápor VSŽ zastavili. FNM preto stratil rozhodujúce postavenie v dozornej rade, ktorá odvoláva a vymenúva členov predstavenstva. Ľudia fondu boli odvolaní a namiesto nich tam VSŽ presadili svoj výsadok - mladšieho Špakovského, Seňa a Tomovčíka. Ale zvolili aj pani Martu Bernáthovú za FNM! Zmysel tohto kroku sa odhalil až po niekoľkých mesiacoch.

Hneď po valnom zhromaždení akcionárov IRB sa však dostal do popredia škandál, na ktorý upozornila verejnosť poslankyňa Schmögnerová. Augustové zmeny v dozornej rade banky, ktoré presadila skupina VSŽ, boli nielen nezákonné, ale aj neplatné! Na to, aby niekto mohol zvýšiť svoj podiel v banke nad 15 percent jej základného imania, musí mať totiž súhlas Národnej banky Slovenska. Keďže ARDS tento súhlas nedostala, zmeny v dozornej rade IRB boli v rozpore so zákonom. Predstavenstvo banky, ktoré sa cítilo personálnymi zmenami ohrozené, preto ihneď podalo podnet na registrový súd, aby anuloval výsledky augustového valného zhromaždenia a do registra zapísal pôvodné zloženie dozornej rady. Lenže podnet predstavenstva niekto (!) zo súdu stiahol. A to bol iba začiatok.

"VLASTNÍCKE PRÁVA" VSŽ

Zástupcovia ARDS oficiálne požiadali úsek bankového dohľadu NBS, aby dal aspoň dodatočný súhlas na zvýšenie ich podielu nad 15 percent. Kým centrálna banka celú záležitosť skúmala, predstavitelia VSŽ ukazovali svaly. Ekonomický redaktor Pravdy Vladimír Tvarožka s úžasom citoval slová prezidenta Smereka, že ak NBS povolenie nedá, VSŽ majú iné prostriedky ako dosiahnuť svoj cieľ... Keďže NBS súhlas naozaj nedala, VSŽ po nich naozaj siahli.

Formálne síce vyhoveli žiadosti národnej banky, aby výšku podielu na základnom imaní dali do súladu so zákonom, ale urobili to tak, že percentá navyše "odložili" k svojim obchodným priateľom. Potom rezešovci prikročili k činu. Dozorná rada IRB, ktorá vzišla z právne neplatného hlasovania, v januári 1997 odvolala štyroch z piatich členov predstavenstva banky. Ponechala v ňom len Františka Orolína, dnešného prezidenta vládou vypiplanej Eximbanky. Štyria noví muži boli rýdzo košickej proveniencie - predsedom predstavenstva a prezidentom IRB sa stal Vojtech Vranay, brat Edity Rezešovej...

V čase, keď Ján Kovalčík, renomovaný ekonomický komentátor týždenníka Trend, burcoval, že ide o evidentné porušenie zákona, ktoré by malo "konečne zobudiť aj súdy a prokuratúru", pretože ich nečinnosť spôsobí ďalší rozmach protiprávneho konania, vtedajší minister Rezeš zjavnú nezákonosť obhajoval priamo na vládnom brífingu: "Personálne zmeny v Investičnej a rozvojovej banke, a. s., sa uskutočnili nie preto, že VSŽ chceli obsadiť túto banku, ale preto, že chceli vykonávať svoje vlastnícke práva, keďže nebola spokojnosť s manažovaním takejto finančnej inštitúcie." Ivan Špáni, ďalší známy ekonomický redaktor, sa vtedy spýtal, o akých "vlastníckych právach" pán minister vlastne hovorí, keď VSŽ oficiálne tvrdia, že ich podiel v IRB klesol pod 15 percent?! Pretože sa do kauzy vložila aj Národná banka Slovenska, ktorá vo februári 1997 svojím rozhodnutím vyzvala rozhodujúcich akcionárov a dozornú radu banky, aby odstránili stav, ktorý vznikol nerešpektovaním zákona, muselo košické predstavenstvo zvolať mimoriadne valné zhromaždenie. V apríli 1997 sa potom navidomoči ukázalo, že FNM nepresadzuje v IRB záujem štátu, ale záujmy VSŽ.

PREDSTAVITEĽKA FNM,

ZÁSTUPKYŇA VSŽ

Na mimoriadnom valnom zhromaždení sa zúčastnilo takmer 90 percent z celkového počtu akcionárov banky. Reprezentant FNM, namiesto toho, aby podporil hlasy žiadajúce odvolanie tých členov dozornej rady, ktorých v auguste 1996 nezákonne presadila skupina VSŽ, zostal pasívny. Bodaj by nie, keď FNM poveril zastupovaním svojich vlastníckych práv pani Martu Bernáthovú - teda osobu, ktorá by musela hlasovať za svoje vlastné odvolanie z dozornej rady!

Pani Bernáthová, namiesto toho, aby v spolupráci s ďalšími akcionármi prehlasovala skupinu VSŽ, odvolala jej zástupcov z dozornej rady a obnovila väčšinové postavenie FNM v najvyššom orgáne tretej najväčšej slovenskej banky, hlasovala rovnako ako VSŽ! Jan Kovalčík o tom napísal, že "FNM predviedol nevšedný spôsob výkonu vlastníckych práv". Pani Bernáthová zastupovala záujmy štátu a jeho občanov tak, že by to lepšie nedokázal ani prezident VSŽ! FNM nielenže dovolil súkromnej firme ovládnuť banku, ale jej pomohol, aby si toto postavenie aj udržala.

Keďže NBS aj potom vytrvalo upozorňovala, že sa nezákonný stav neodstránil, na valnom zhromaždení v máji sa všetci šiesti členovia dozornej rady vzdali funkcií - za ich okamžité opätovné vymenovanie hlasoval aj zástupca FNM! Potom aj predstavenstvo formálne podalo demisiu, aby bolo znovu vymenované v pôvodnom zložení... Vojtech Vranay a jeho spoločníci mali konečne definitívu a mohli sa činiť.

V banke nastali rozsiahle personálne výmeny na dôležitých postoch. Niektorých funkcionárov vymenilo predstavenstvo, mnohí odišli sami. Jeden exmanažér o svojom odchode reportérom týždenníka Trend povedal: "Odborná oponentúra sa hodnotila ako sabotáž, boj proti banke..." IRB zakrátko opustila viac než polovica manažérov - aj keď do ich odbornej prípravy banka investovala milióny. Nové vedenie malo tomu primerané výsledky - za desať mesiacov roku 1997 dosiahla IRB stratu 1,3 miliardy korún. Pravda, nie všetko zavinilo iba predstavenstvo - napriek sľubom šéfov VSŽ, že dôjde k navýšeniu základného imania banky, sa dlhé mesiace nič nedialo. Kapitálová primeranosť IRB tak klesla pod dve percentá, hoci NBS obvykle požaduje najmenej osem percent. V novembri bol stav banky taký zrejmý, že predseda jej predstavenstva a prezident Vojtech Vranay sa vzdal svojich funkcií, čo dozorná rada akceptovala. IRB naliehavo potrebuje kapitálové posilnenie - miliarda korún je minimum. Otázka znie, kto ju zaplatí?

VRAJ SA EŠTE NEROZHODLA

Na prvý pohľad je to zaiste smiešna otázka - veď kto by mal sanovať banku VSŽ, ak nie železiarne, ktoré si ju vydobyli? Prezident Ján Smerek v októbri povedal, že ak by miliarda korún zo strany VSŽ pomohla, "nemáme nad čím rozmýšľať". No vzápätí dodal, že "problém je však komplexnejší".

Určite je, lebo jeho firma nedisponuje voľnou miliardou, zato má veľa úverov, ktoré rapídne rastú. V júni 1995 ich celková suma dosiahla výšku 4,8 miliardy korún. O rok neskôr už išlo o 10,8 miliardy a k 30. júnu 1997 to bolo vyše 13 miliárd korún. Na budúci rok hodlá topmanžment VSŽ vydať emisiu dlhopisov za 240 miliónov dolárov, čo je približne 8 miliárd korún... Je jasné, že v tejto ťažkej situácii by predstavitelia firmy veľmi privítali, keby miliardu do ich banky namiesto nich zaplatil niekto iný. Kto iný by to mohol byť ako štát, reprezentovaný Fondom národného majetku?!

Redaktor Vladimír Bačišin prišiel prvý so správou, že základné imanie v IRB by mala navýšiť Slovenská poisťovňa (SP). Vďaka občanom a ich platbám je na tom totiž finančne dobre - na konci minulého roku mala poisťovňa na účtoch v bankách uložených 14,5 miliardy korún. Má teda z čoho dať miliardu. Iná vec je, či má aj dôvod? Rozhodnú o tom rozhodujúci akcionári Slovenskej poisťovne - Fond národného majetku, ktorý disponuje jej 50,55-percentným podielom, a VSŽ, ktoré v SP oficiálne vlastnia 20,03 percenta - neoficiálne sa však hovorí o 30 percentách! Pristavme sa pri tom podrobnejšie.

Ak FNM prostredníctvom poisťovne naozaj navýši imanie IRB o miliardu, je namieste otázka, o čo fondu vlastne ide? Chce svoje bývalé väčšinové postavenie v IRB? No ak zástupcom FNM záleží na dominantnom postavení v banke, prečo si ho neobnovili v apríli a v máji 1997, keď by ich to nestálo ani korunu? Na dvoch valných zhromaždeniach akcionárov ponechali banku v rukách VSŽ, hoci si ju bez problémov mohli zobrať späť. Teraz za to, čo mohli mať zadarmo, zaplatia z peňazí občanov rovných tisíc miliónov?! A aký by to malo vlastne zmysel, keď podpredseda Výkonného výboru FNM Ján Provazník nedávno otvorene povedal, že fond hodlá v budúcom roku predať svoj podiel v Investičnej a rozvojovej banke!

Nie, FNM, ktorý zastupuje vlastnícke záujmy občanov a štátu, nemá jediný opodstatnený dôvod, aby navyšoval základné imanie IRB. Ak ho navýši, tak jedine preto, lebo vedúci predstavitelia FNM sa znovu rozhodnú, že peniaze občanov použijú v prospech súkromnej firmy a jej banky. Je to také očividné, že sa k svojim zámerom boja priznať. Preto predsedníčka Dozornej rady SP a zástupkyňa FNM v sporiteľni pre ČTK povedala, že "Slovenská poisťovňa sa zatiaľ nerozhodla o kapitálovom vstupe do IRB". Mimochodom, FNM zastupuje v poisťovni tá istá osoba, ktorá ho zastupuje aj v IRB - pani Marta Bernáthová!

VZŤAHY MEDZI FNM A VSŽ

Ak sa niekto spoliehal na to, že Fond národného majetku na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov IRB, ktoré sa bude konať 19. decembra 1997, ticho a nenápadne pomôže priateľom z VSŽ miliardou korún, tak jeho plány zlyhali. Dnes príliš veľa ľudí vie, že ľudia z FNM opäť pripravujú jedno z mnohých zlyhaní tejto inštitúcie. Ak napriek tomu FNM urobí, čo zamýšľa, bude to dôkaz, že predstavitelia Fondu národného majetku, ktorých zvolili poslanci vládnej väčšiny, spravujú veci verejné v prospech jednotlivcov - vlastníkov VSŽ. Mimochodom, nepôjde o novinku...

V roku 1994 sa ľudia fondu postarali, aby Banka Slovakia, ktorá mala finančné krytie z FNM, dala pôžičku Priemyselnej banke, ktorá ju zas poskytla spoločnosti Manager na prvú splátku akcií VSŽ. Poslanec Komlósy vtedy konštatoval, že "FNM z vlastných peňazí sám seba poškodil o 1 miliardu korún". Moravčíkova vláda potom vtedajšiemu predsedovi Výkonného výboru FNM Jánovi Katovi okamžite odobrala podpisové právo... Ľudia fondu sa v roku 1995 postarali, že sa ,štát` zbavil všetkých akcií VSŽ, hoci poslanci NR SR prijali zákon, ktorý to zakazoval. Vtedajší člen výkonného výboru a šéf sekcie FNM Jaroslav Bilík je dnes viceprezidentom železiarní. A Milan Rehák, dnešný predseda Výkonného výboru FNM, zostal členom dozornej rady VSŽ, hoci fond už nevlastní ani jedinú akciu podniku, a nemá tam koho zastupovať.

Ľudia FNM sú vo VSŽ, kde nikoho nezastupujú, ale v IRB, kde by mali dbať o záujem štátu, zas zastupujú VSŽ. Nie je to náhodné zlyhanie štátneho systému, ale dobre zorganizovaný systém zlyhania štátu.

Prominenti VSŽ o IRB

"Na Slovensku sa ponúka zriedkavá príležitosť nakupovať, keďže prebieha privatizácia, a pre silné spoločnosti s kapitálom existuje šanca investovať za rozumnú cenu do iných aktivít."

JÁN SMEREK - Financial Times,

23. októbra 1996

"Situácia v banke dospela do štádia, že by už takmer neposkytovala úvery. V súčasnosti sa robí analýza, urobí sa nulová čiara, a potom sa zverejnia zistené skutočnosti. VSŽ chcú banku najprv ozdraviť a potom uviesť do takého stavu, aby mohli byť naplnené expanzné zámery."

ALEXANDER REZEŠ - brífing

na Úrade vlády SR, 18. februára 1997

"Aj v tomto roku je hlavným cieľom banky tvorba zdrojov na krytie rizík spojených s úverovaním v súlade s ozdravným projektom banky a s opatreniami Národnej banky Slovenska... Ďalším cieľom vedenia na rok 1997 je posilniť kapitál banky. Či už navýšením základného imania, alebo získaním podriadeného dlhu."

VOJTECH VRANAY - Trend,

26. marca 1997

"Bohužiaľ, vývoj v banke nešiel takým spôsobom, ako sme predpokladali... Asi len zvýšiť základné imanie nebude stačiť. Podľa mňa sú tam aj iné problémy. Potrebná je dohoda akcionárov. Jednou z úvah je aj odpredanie akcií. Ak sa ukáže naša investícia ako nenávratná alebo dlhodobo návratná a nájdeme záujemcu, je takáto možnosť."

JÁN SMEREK - Trend, 22. októbra 1997

FOTO: Prezídium FNM, zvolené počas dlhej parlamentnej noci, navštívilo v novembri 1994 vtedajšiu podpredsedníčku vlády - Štefan Gavorník, Ján Kato a Milan Rehák urobili z FNM to, čím je dnes.

Autor: FOTO - DANIEL VESELSKÝ