jeho nástupca Rastislav Mozovský. Vraj prechodom svojho zverenca medzi seniorov sa aj jemu menia názory a po doterajšom odmietaní by už teraz funkciu trénera juniorskej reprezentácie možno vymenil za kouča mužského národného výberu. Jozefa Sváteka bolo možné považovať aj za personu non grata, pre výkonný výbor osobu nežiaducu. Ako inak si vysvetliť, že z vlaňajšej sezóny vyšiel so známkou 3,6, za ktorú mu výkonný výbor neodklepol ani korunu (spodná hranica na udelenie odmeny je do 3,0). "V olympijskom roku sa nám podarilo až dvoch džudistov Matuszeka a Pepica dostať do Atlanty, a to považujem v našich podmienkach za značný úspech," hovorí J. Svátek. "Za rok 1997 by som mal dostať najmenej štvorku alebo rovno prepadnúť, pretože uplynulé mesiace za úspešné podľa čudných kritérií zväzu v porovnaní s vlaňajškom nepovažujem." V slovenskom džude sa zaužívalo múdre porekadlo predkov - prikrývaj sa len takou perinou, na akú máš. J. Svátek nezabúda pripomenúť, že na seniorskú reprezentáciu z požadovaných 350 tisíc dostal na tento rok ani nie tretinu. Bol jeden z mála trénerov reprezentácie, ktorý počas dvoch rokov nedostal od zväzu ani korunu odmeny. "Nepochybujem, že môj nástupca Rastislav Mezovský bude disponovať rozpočtom na sezónu oveľa vyšším," domnieva sa J. Svátek. V slovenskom džude prekvitá vojna vzťahov. Persona non grata J. Svátek už mal v hrubých rysoch spracovaný plán na budúcu sezónu a vytypovaných aj sponzorov. "V mojej osobnej koncepcii, pretože k plánu olympijského štvorročného cyklu sa výkonný výbor doteraz vôbec nevyjadril, som do reprezentácie navrhoval okrem Matuszeka a Pepica aj perspektívnych juniorov Gregora, Minárika, Pokrývku, samozrejme Krnáča, a povzniesť mužské džudo mohli aj ďalší, napríklad Iro, Pisoň, Tománek, Kúdela, Novotný a Filkor." Keďže J. Svátek aj naďalej prejavoval záujem pracovať s mužskou reprezentáciou, po trénerskej rošáde už pre neho miesto nezostalo. Z jedného dňa na druhý sa stal len klubovým trénerom v Trnave, čiastočne roztrpčený, a ktovie, či v budúcnosti ochotný podávať slovenskému džudu po trpkých skúsenostiach pomocnú ruku.

Autor: Juraj Ďuriš