Jedna z finalistiek súťaže Poviedka `96, 31-ročná Zuzana Mojžišová, sa predstavuje čitateľskej verejnosti svojou prvou zbierkou poviedok. Napĺňa sa tak predstava L.C.A. - vydávať knihy neznámym, začínajúcim autorom, úspešným v tejto literárnej konfrontácii. Afrodithé tvorí deväť živých, "miazgovitých" poviedok, ktorým by záštitu mohli robiť také mená ako Dušan Dušek, Vašo Pankovčín, či zo žien Alta Vášová a Jana Juráňová. Na takýchto širokých koreňoch sa začína pred nami odohrávať lineárne rozprávanie bez zbytočných filozofických kľúčov a excesov, so škálou živých farieb a svetov. Mojžišovej spracovanie zážitkov a pochodov vo vlastnej duši i mimo nej prostredníctvom "momentiek" spočíva v jemnom videní ženy, ktoré (pod povrchom, a môže sa zdať, že v úzadí) nadškrtáva a hľadá kľúč k vlastnému vnútru i vonkajšiemu svetu a je úspešne pretavené do literárneho textu. Ocitáme sa v "liečiteľskom" salóne Afrodithé, kde práve vety a slová sú tinktúrou na ubolené vnútro a stále hľadania. Hľadá sa nimi, okrem iného, najmä kľúč k spojivkám, vzťahom medzi ľuďmi navzájom. Mojžišovej literárne spracovanie sa rozvrstvuje do rôznych nálad, motivistických prelínaní. Strieda sa "klasická" epika a príklon k forme absurdnej drámy (najmä Naživo, Johana nielen z Arcu a Súboj), či vyvoláva paralelu už s klasickými značkami - Lasica, Satinský, Štepka. Vyrastá to pravdepodobne aj z Mojžišovej "normálneho" zamestnania (dramaturgička, scenáristka). V celej knihe je prítomný a jasne postrehnuteľný skvelý zmysel pre detail, zreteľný najmä v úvodnej, titulnej poviedke. Prostredníctvom fantázie, dobových kontextov, súvisov a videnia sveta akoby v "polospánku" následne prerastá do širšieho textového ireálna - čo súvisí so spomenutým absurdnom. Zosmiešňovanie extrémnych polôh feminizmu alebo "maskulinizmu" je nežné, prirodzené. V hodvábe poetického videnia sveta i vzťahu muž-žena Mojžišová preniká hlboko k primárnym ľudským problémom a zvýrazňuje ich. Práve tu badať istú zaujímavú črtu Mojžišovej a vôbec takéhoto štýlu písania - dialóg, provokujúcu polemiku s čitateľom. A príbeh, ktorý sa naozajstným príbehom stáva práve v polemike. Ozrejmovanie elementárnych vzťahov k blízkym pomáha nájsť katarznú komunikáciu so svetom ako celkom. Gratulačná karta k narodeninám autorky sa vo forme literárnej recenzie isto neposiela. Ale - blahoželať k dobrej knižke, tak ako je to v prípade Afrodithé, sa dokonca priam patrí.

Autor: ANDREJ HABLÁK (Autor je básnik a publicista)