Keď sa v 70. rokoch nemecká sociálna demokracia dostala po desaťročiach opozície k moci, mala na čele hneď troch politikov s rozličnou životnou púťou, diametrálne odlišnými povahami, inou rétorikou a rôznym politickým štýlom: Herbert Wehner bol bývalý komunista, Willy Brandt ľavicový idealista a Helmut Schmidt ekonomický pragmatik. Táto legendárna "trojka" dokázala svojou rôznorodosťou osloviť dostatočne veľa občanov, aby nakoniec prevzala v Bonne vládne žezlo.
V 80. rokoch, po páde kancelára Helmuta Schmidta, trpela SPD pod nedostatočným ideologickým rozpätím svojich špičkových politikov, chýbal jej výrazný a priebojný ekonomický pragmatik, schopný presvedčiť voličsky rozhodujúcu strednú vrstvu. V 90. rokoch sa do tejto úlohy presadil dolnosaský ministerský predseda Gerhard Schröder, ktorý vhodne dopĺňa ľavicovo orientovaného predsedu SPD Oscara Lafontaina. Obaja dnešní sociálnodemokratickí protagonisti sa vhodne dopĺňajú: charizmatický Schröder oslovuje stredné vrstvy modernými, nepríliš ideologicky zaťaženými hospodársko-politickými náhľadmi, zatiaľ čo Lafontaine šikovne rozvíja "klasické" sociálnodemokratické témy, najmä sociálnu spravodlivosť. Aj práve prebiehajúci zjazd SPD sa nesie v znamení tejto "deľby práce": Schröder prezentuje reformný ekonomický program sociálnej demokracie, Lafontaine kritizuje vládnu koalíciu z ľavicových pozícií.
A tak pohľad do minulosti a na súčasnosť napĺňa sociálnych demokratov nádejou: konečne sa im podarilo nájsť politický tím podobný legendárnej "trojke", ktorý oslovuje široké voličské vrstvy a je schopný poraziť v nadchádzajúcich parlamentných voľbách v septembri 1998 Helmuta Kohla a jeho kabinet pravého stredu. Jediným problémom na ceste SPD k moci je skutočnosť, že tak Schröder, ako aj Lafontaine chcú bezpodmienečne zasadnúť na kancelársky post. Definitívne rozhodnutie o Kohlovom vyzývateľovi však padne na jar budúceho roku na ďalšom zjazde SPD. Potom uvidíme, ako sa zachová neúspešný kandidát a či sociálnodemokratické duo Schröder/Lafontaine zostane kompaktné.
Autor: JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov (Autor je stálym spolupracovníkom
