Prezident Václav Havel sníva už dlhší čas o úradníckej vláde. K tomuto nápadu sa znova síce vrátil v týchto dňoch po známych politických otrasoch na domácej politickej scéne, ale táto myšlienka mu nebola cudzia ani v minulosti. Napríklad v marci 1994 vytvorenie takéhoto typu vlády odporúčal aj Slovensku. "Je to v záujme nielen slovenských občanov, ale aj nás všetkých, ktorým vývoj na Slovensku nie je ľahostajný," uviedol vtedy vo svojich pravidelných rozhlasových hovoroch z Lánov. Pripomeňme si, že to bolo krátko po vyslovení nedôvery vtedajšiemu Mečiarovmu kabinetu.
Myšlienka vlády odborníkov vyvoláva v Čechách z historického hľadiska hrôzu, pripomínajú sociológovia, zatiaľ čo politici konštatujú, že prípadná úradnícka vláda by mohla nastúpiť len v krízovej situácii. Prezident by mohol vymenovať vládu odborníkov, pokiaľ na politickej scéne bude naďalej prebiehať čím viac nezmieriteľnejší boj medzi koalíciou a opozíciou, ako aj medzi koaličnými partnermi. Napriek tomu, že takýto boj sa zostruje, iba málokto si predstavuje vládu, ktorá by bola zložená z akýchsi úplne nových, najlepších, ideálnych a nezávislých odborníkov. A to aj napriek tomu, že sa dokonca už začalo hovoriť aj o osobnostiach, ktoré by prezident postavil do čela takéhoto kabinetu. Spomína sa bývalý federálny premiér Marián Čalfa, guvernér Národnej banky Josef Tošovský a azda navyše riaditeľ Národohospodárskeho ústavu Akadémie vied a profesor Michiganskej univerzity v USA Jan Švejnar. Tento renomovaný odborník je vysoko cenený aj Milošom Zemanom a Josefom Zieleniecom, ktorý ho dokonca považuje za najlepšieho českého ekonóma vôbec. Na priamu otázku, či by takúto funkciu prijal Švejnar, odpovedal, že zatiaľ mu "našťastie premiérske kreslo nikto neponúkol a zatiaľ ani nemá nijaké politické ambície".
"Mám spiatočnú letenku do Ameriky, ktorú hodlám využiť," ukončil rozhovor na túto tému.
Autor: JURAJ RÁCZ, Praha (Autor je stálym spolupracovníkom SME.)
