VIEDEŇ - Nemci vyhnaní po druhej svetovej vojne z bývalého Československa do Rakúska žiadajú dvojjazyčné označenie miest a obcí v českom pohraničí a na Slovensku. Podľa predsedu Sudetonemeckého krajanského združenia v Rakúsku (SLÖ) Gerharda Zeihsela by Česko a Slovensko mali ako „následnícke štáty bývalého vyháňajúceho štátu“ znovu umiestniť aj „historicky známe nemecké miestne označenie.“
„Bol by to krok k uzmiereniu,“ vyhlásil Zeihsel. Návrh hodlá do Čiech a na Slovensko tlmočiť prostredníctvom Sudetskej rady, v ktorej vraj zasadajú i Česi. Či sa obrátia priamo na českú a slovenskú vládu, „závisí od stanoviska predsedníctva SLÖ.“ „Tá o veci ešte nerokovala,“ povedal Zeihsel.
Za výzvou SLÖ je decembrové rozhodnutie rakúskeho Ústavného súdu. Ten zrušil ustanovenie zákona, podľa ktorého sú dvojjazyčné tabule v juhorakúskom Korutánsku len v obciach s aspoň štvrtinovým podielom slovinskej menšiny. Súd odporučil dvojjazyčné tabule vo všetkých obciach s aspoň desatinou Slovincov, čo korutánsky krajinský hajtman a bývalý šéf nacionalistických Slobodných Jörg Haider odmietol.
Šéf SLÖ Zeihsel, sám bývalý poslanec viedenského krajinského snemu za Slobodných, tvrdí, ak by sa zobral do úvahy stav z rokov 1945/46, mali by „stovky miest a obcí na území dnešného Česka a Slovenska absolútne po nemecky hovoriacu väčšinu a mnoho osád, kde by nemecká menšina tvorila viac než desať percent obyvateľstva.“
Zeihsel včera zároveň znovu vyzval rakúsku vládnu koalíciu, aby vymenovala „vládneho poverenca pre záujmy vyhnaných Starorakúšanov nemeckej materčiny (občanov Rakúska-Uhorska).“ Hornorakúsky krajinský hajtman Josef Pühringer včera prisľúbil, že sa bude ďalej zasadzovať o zriadenie Fondu pre vyhnancov.
Autor: David Zelinger, ORF
