LONDÝN (ČTK) - Viac ako pol storočia po skončení druhej svetovej vojny sa včera v Londýne začala trojdňová medzinárodná konferencia, ktorej cieľom je určiť, ako by sa malo nacistické zlato ulúpené obetiam holokaustu a doteraz držané v bankách v Británii a Spojených štátoch, najlepšie prerozdeliť.
Britský minister Robin Cook navrhol, aby sa 5,5 tony zlata v hodnote asi 55 miliónov dolárov - alebo aspoň časť tejto sumy - odovzdalo do fondu na pomoc obetiam, ktoré vo vojne trpeli najviac. Británia dúfa, že sa svojho nároku na doteraz nerozdelené zlato zriekne pätnásť krajín, medzi nimi aj ČR. Do fondu by postupne mali prispievať ďalšie krajiny. Cook včera oznámil, že Británia prispeje čiastkou jedného milióna libier. Spojené štáty chcú vložiť do fondu 29 miliónov dolárov.
Pozornosť sa na konferencii sústredí hlavne na Švajčiarsko. Podľa odhadov asi 85 percent ukradnutého zlata prešlo švajčiarskymi bankami. Tie pod tlakom medzinárodnej kritiky založili fond vo výške 112 miliónov dolárov a uverejnili zoznam tzv. spiacich kont, ktoré boli založené pred druhou svetovou vojnou a v priebehu nej. Švajčiarski delegáti však pred konferenciou dali najavo, že nemajú v úmysle byť jedinými obetnými baránkami.
Organizátori londýnskej konferencie dúfajú, že sa im podarí presvedčiť niektoré štáty, aby otvorili svoje archívy o ukradnutom zlate. Existuje napríklad podozrenie, že dôležité a zrejme kompromitujúce dokumenty o obchodovaní so zlatom sú stále ešte utajované vo Vatikáne a Rusku.
Konferencia sa koná pod záštitou Trojstrannej komisie pre zlato, ktorú v roku 1946 vytvorili Spojené štáty, Británia a Francúzsko. Komisia doteraz distribuovala 98,6 percent zlata a zostávajúcich 5,5 tony chce rozdeliť medzi zhruba 350 000 obetí holokaustu a ich rodiny.
