Po mesiac a pol trvajúcom súdnom procese uznal španielsky Najvyšší súd 23 vedúcich predstaviteľov strany Herri Batasuna (HB), politického krídla separatistickej teroristickej organizácie ETA, za vinných zo spolupráce s touto zakázanou skupinou. Každý z obvinených dostal v procese s prívlastkom historický trest 7 rokov väzby za to, že ich strana propagovala hnutie ETA a "obraňovala terorizmus", napríklad počas predvolebnej kampane v minuloročných voľbách. Nepriamo sa tak zavŕšilo volanie Španielov po odplate za vraždu 29-ročného Miquela Blanca, politika vládnucej Ľudovej strany, ktorého smrť v júli zmobilizovala obyvateľstvo k dovtedy nevídaným protestom proti násiliu hnutia ETA. Španielska tlač vtedy označila HB za "intelektuálneho komplica" ETA. Denník El País napísal, že "bez HB by ETA nebola ničím iným ako sektou" a podľa denníka El Mundo "HB musí platiť". Herri Batasuna je pritom v regióne Baskicko treťou najväčšou frakciou a v jednej z troch baskických provincií Guipúzcoa (San Sebastian) sa stala dokonca najsilnejšou stranou. Vo voľbách získala podporu 12 percent baskických voličov.
Pocit zadosťučinenia u Španielov (proces s HB považovalo za oprávnený aj 50 percent Baskov, 15 percent bolo proti) však sprevádzajú oprávnené obavy z reakcie separatistov ETA na rozsudok Najvyššieho súdu. Koncom novembra vyhlásila ETA, ktorej boj za odtrhnutie Baskicka od Španielska od roku 1967 už stál niekoľko stoviek životov, čiastočné prímerie. Zastavila útoky, ktorými si vynucovala premiestnenie svojich väznených členov do Baskicka. Rozsudok nad členmi strany HB však môže prímerie ukončiť a nasledovať by mohla séria krvavých útokov. Bez politického krídla totiž ETA stráca na sile, a je pravdepodobné, že sa bude snažiť o to viac presadzovať tradičným spôsobom - atentátmi, únosmi, útokmi. Oháňať sa napokon môže dôvodom, ktorý zaznel už počas procesu - obhajcovia a menšia časť Baskov označila súd za politický proces, ktorý nemá obdobu.
