by sa takmer 4 miliardy korún. Na taký rozsah zdravotníckej starostlivosti, aký garantuje nový Liečebný poriadok, nemá totiž slovenské zdravotníctvo jednoducho dosť peňazí. Spoluúčasť pacientov, ktorá je zavedená vo všetkých krajinách EÚ, pritom nie je nemravná ani nehumánna, podľa odborníkov totiž žiadna reforma, ktorá má zmeniť neefektívny systém, nemôže byť účinná, ak sa nejakým spôsobom nedotkne všetkých, teda aj pacientov. Jeden zo základných európskych sociálnych dokumentov Európsky kódex sociálneho zabezpečenia Rady Európy sa priamo zaoberá spoluúčasťou pacientov na zdravotnej starostlivosti. Tento dokument požaduje, aby spoluúčasť neviedla k tvrdosti a odporúča, aké by mali byť jej hranice. Pri stomatologickej starostlivosti by spoluúčasť nemala presiahnuť 33 percent, pri liekoch 25 percent a u ostatnej zdravotnej starostivosti tiež 25 percent. Ak by sme zobrali tieto odporučenia ako európsky štandard, naši pacienti vlastne žijú v nadštandarde - spoluúčasť u nás je takmer nulová. Vo Švédsku je napríklad doprava k ambulantnému ošetreniu pacienta hradená iba chronickým pacientom, ktorí navštívia lekára viac ako 15 krát do roka. Ďalšou formou spoluúčasti v zahraničí sú ambulantné a nemocničné taxy - čiže "vstupenky" k lekárovi alebo poplatky za hotelové služby v nemocnici. Ambulantné taxy ordinujú svojim občanom najmä škandinávske krajiny. Aj nemocničná taxa je v Európe značne rozšírená, vo Švédsku sa napríklad priamo strháva z nemocenských dávok, v Česku sa v súčasnosti pripravuje zavedenie 50-korunovej nemocničnej taxy za jeden deň v nemocnici - návrh zákona má ísť v najbližšom čase do parlamentu. Niektoré európske krajiny zdanlivo žiadnu spoluúčasť nemajú, spoluúčasť je skrytá za tzv. pokladničnými systémami, keď pacient zaplatí za svoj účet v nemocnici a potom ho pošle do poisťovne na preplatenie - poisťovňa mu však nezaplatí plných sto percent, ale v priemere len 80 percent. Spoluúčasť pacienta je strašiakom politikov v každej reformujúcej sa krajine, dostatok politickej vôle nie je na ňu ani na Slovensku, vyžadovala by si totiž zmeny v ústave, ktorá zaručuje v súčasnosti bezplatné poskytovanie zdravotníckej starostlivosti.
Autor: SME - uj