Úsilie zastaviť rast medicínskych nákladov patrí aj medzi veľké úlohy vyspelých západných krajín. Hranica 8-9 percent výdavkov z hrubého domáceho produktu (HDP) na zdravotníctvo sa považuje podľa expertov za magickú hranicu - iba takýto podiel si totiž môže podľa skúseností dovoliť zaplatiť fungujúca ekonomika za zdravie svojich občanov. Udržať náklady pod touto hranicou nie je nikde vo svete jednoduché. Lekári totiž dokážu spotrebovať akékoľvek množstvo peňazí, lebo chorôb je vždy dostatok. Ekonómovia poukazujú na fakt, že v zdravotníctve si každá ponuka nájde dopyt. Pre ilustráciu sa používa príklad, že ak si na zelenej lúke kdekoľvek postavíte psychiatrickú liečebňu, do roka ju máte plnú bláznov...
NÁKLADY VO SVETE
Priemerné náklady na zdravotníctvo v krajinách EÚ a OECD sa pohybujú okolo 8 až 10 percent z HDP. Veľká Británia patrí k najšetrnejším (7,1), Francúzsko k najrozšafnejším, čo sa sa týka financovania zdravotníctva (10,5), vo Švajčiarsku či Nemecku sa čiastka pohybuje vo výške viac ako 8 percent HDP. Túto hranicu dosiahla aj Česká republika. Extrémnym prípadom sú USA (16,5), kde toto percento stále stúpa a v roku 2000 by pri súčasnom tempe dosiahlo 19 percent.
V SR LEN 6 % Z HDP
V roku 1992 predstavovali podľa údajov štatistického úradu výdavky na zdravotníctvo z hrubého domáceho produktu 6,2 percenta. V roku 1993 za ministrovania V. Soboňu klesli na 4,8, v roku 1994 stúpli len mierne na 4,9, v roku 1995 sa zvýšili na 6,1, v roku 1996 opäť klesli na 5,6, v roku 1997 sa dostali opäť na hladinu 6,1 % HDP. "Ak sa má slovenské zdravotníctvo aspoň čiastočne vyrovnať európskemu, nemôžeme ustúpiť pod hranicu 7 percent, inak sa dostaneme na úroveň krajín s nevyvinutým zdravotníctvom," varoval nad tohtoročným návrhom rozpočtu exminister zdravotníctva, poslanec DU T. Šagát.
ZA LIEKY STÁLE VIAC
V SR sa až tretina celého rozpočtu na zdravotníctvo vynakladá na lieky, je to o polovicu viac, ako je priemer v krajinách Európskej únie. Podľa expertov WHO, ktorí pred týždňom navštívili Slovensko, s rastom nákladov na lieky zápasia mnohé krajiny. Paradoxom, na ktorý poukazuje WHO, však je, že práve chudobnejšie krajiny, ktorých výdavky na zdravotníctvo dosahujú len okolo 6 percent z HDP, platia významne väčšiu časť zo svojich zdravotníckych rozpočtov za lieky, ešte paradoxnejší je fakt, že lieky sú tu neraz drahšie ako vo vyspelých krajinách, v Chorvátsku je na trhu napríklad 70 percent liekov drahších ako v Anglicku. Lekári v postkomunistických krajinách sú totiž neraz pod vplyvom agresívnej reklamy, majú väčšiu tendenciu prijímať do svojho terapeutického arzenálu nové drahšie lieky, pričom neberú ohľad na to, či si ich rozpočet na zdravotníctvo môže dovoliť. Od počtu predpísaných liekov tiež niekedy závisí, či farmaceutická firma zasponzoruje lekárovi zahraničnú stáž alebo medzinárodné odborné sympózium v jeho odbore.
PLYTVANIE LIEKMI
Ročne na Slovensku vypíšu lekári 53 miliónov receptov, čo je asi 10 receptov na občana. Z prieskumov vyplýva, že štyri z piatich návštev u lekára sa skončia predpísaním liekov, no tretina pacientov si ich ani nerozbalí, celú tretinu liekov pacienti neužívajú, resp. nesprávne používajú. V každej domácnosti sa nájde 15 až 20 liekov. Z nich približne 50 percent je spotrebovaných menej ako do polovice a asi 30 percent liekov sa ani neotvorí. Neužívanie liekov pacienti zamlčujú často aj ošetrujúcemu lekárovi.
Autor: uj
