Nemecký odborný časopis Finanzwoche podčiarkuje, že v posledných rokoch sme boli svedkami neustáleho nafukovania obrovskej globálnej finančnej bubliny. Od roku 1980 totiž vzrástla svetová ekonomika o 60%, zatiaľ čo hodnota všetkých akcií sa zvýšila o 1300%. To znamená, že ústredné banky pumpovali do národných hospodárstiev tisícky miliárd dolárov, ktoré však nesmerovali do reálnej ekonomiky (do investícií, budovania nových výrobných kapacít), ale na finančné trhy: do akcií a štátnych dlhopisov. Príčinou tohto vývoja sú obrovské svetové nadbytočné produkčné kapacity a globalizačné efekty. Z tohto dôvodu plynú dodatočné finančné zdroje predovšetkým do účastín, ktorých hodnota sa zvyšuje nezdravým tempom. Výsledkom sú podľa náhľadu mnohých burzových augurov privysoké kurzy na takmer všetkých burzových parketoch. Finanzwoche v tejto súvislosti podčiarkuje, že v minulosti sa náhly a rapídny prepad kurzov (crash) dal pomerne presne predpovedať, pretože k nemu došlo následkom razantného zvýšenia úrokovej miery, čím sa znížila príťažlivosť investovania do akcií voči vkladaniu peňazí do štátnych obligácií, poklesol dopyt po účastinách a tým spadli ich kurzy. Dnes je pomerne jasné, že prípadný crash bude mať iné príčiny: rázne zvyšovanie úrokovej miery nehrozí ani americkým, ani nemeckým investorom. Rizikom je však spomínaná finančná bublina, keď na burzové parkety tečú prúdom produkciou nekryté miliardové obnosy. Podľa Finanzwoche môže ku crashu dôjsť hocikedy: rozhodujúce sú silné nervy aktérov na globálnych finančných trhoch.
Slovenské akcie zažili na mníchovskej burze mimoriadne pokojný týždeň. Podľa údajov v časopise Boerse Online zostala k 25. novembru Nafta Gbely voči 18. novembru na úrovni 64,50 DEM, Slovakofarma na 238 DEM, Váhostav Žilina na 73 DEM a VSŽ na 36 DEM. Jedine Slovnaft sa zmenil: klesol o 2,06% na 47,50 DEM.
