rok len 20-percentný. Návrh na budúci rok je už len 18 percent," skonštatoval P. Kresánek a dodal, že "tento rozdiel až kričí". Štát síce kompenzuje úbytok zvýšením podielu na daniach právnických osôb z 3,4 na 5,5 percenta, "ale je všeobecne známe, že tieto dane sa nevyberajú," zdôraznil primátor. "Odborníci vypočítali, že výška rozpočtu mesta na budúci rok bude tvoriť len necelých 25 percent stavu z roku 1992," uviedol P. Kresánek. Podľa neho mesto v budúcom roku prežije len vtedy, ak si vezme pôžičku, samozrejme, ak ju poslanci schvália. "Pretože máme vysoký rating, budeme si môcť požičať lacno," pokračoval. Podľa jeho názoru to nie je na úkor ďalších generácií, pretože "ak sa niektoré investície neurobia dnes, v budúcnosti budú oveľa drahšie". Výšku pôžičky zatiaľ nechcel bližšie špecifikovať. Predstavitelia hlavného mesta sa chystajú iniciovať rokovania s poslancami NR SR, aby bol rozpočet pre Bratislavu priaznivejší. "Veľké nádeje však nemáme. Objektívne totiž treba povedať, že katastrofický rozpočet pre hlavné mesto je len odrazom celkovej ekonomiky Slovenska. Ak by sa vrátila úroveň rozpočtu pre mestá a obce k stavu z roku 1992, úplne by padli rezorty školstva a zdravotníctva," konštatoval Kresánek. Na Slovensku sa situácia vo financovaní miest a obcí bude musieť po voľbách zmeniť, dodal.