Jedenásť rokov po zjednotení Nemecka budú postkomunisti opäť spolurozhodovať o osude nemeckého hlavného mesta. V Berlíne sa dohodli sociálni demokrati s postkomunistami z tzv. Strany demokratického socializmu PDS na zložení nového červeného senátu, ktorý oficiálne zvolí berlínsky parlament 17. januára. Berlín vystrašil celé Nemecko.
Sociálni demokrati budú mať v senáte päť senátorov, postkomunisti troch. Ich hlavný vyjednávač Gregor Gysi však hovorí o troch a pol senátoroch za PDS. To preto, že sociálni demokrati súhlasili s vetom postkomunistov pri obsadzovaní dôležitého senátora spravodlivosti.
Vytvorenie červeného senátu v Berlíne vyvolalo v Nemecku značný ohlas. „Dobrú noc, Berlín,“ vyhlásil bavorský ministerský predseda Edmund Stoiber. Jedna z popredných disidentiek bývalej NDR Bärbel Bohleyová hovorí o zrade na obyvateľoch NDR, ktorí zvrhli komunistický režim, a podpredseda poslaneckej frakcie sociálnej demokracie Michael Müller, ktorý patrí k ľavému krídlu SPD, vyslovil obavu, že postkomunisti majú teraz možnosť pôsobiť na ľavicovo orientovaných mladých aj v západnej časti Nemecka.
Aj v priemyselných kruhoch sledujú vývoj v Berlíne so znepokojením - už to, že budúci senátor hospodárstva má byť postkomunista znamená pre nemecké hlavné mesto, že predovšetkým zahraniční investori budú Berlín prehliadať.
To sa snaží využiť Hamburg. Jeho starosta, kresťanský demokrat Ole von Beust, už vyzval investorov, aby miesto s Berlínom v budúcnosti počítali s Hamburgom.
Vytvorenie červeného senátu v Berlíne je do značnej miery aj politickou porážkou celonemeckého vedenia sociálnej demokracie a spolkového kancelára Schrödera, ktorý po voľbách v Berlíne verejne požadoval pre Berlín tzv. semafórovú koalíciu sociálnych demokratov, strany Zelených a slobodných demokratov. Z tej pre obštrukcie práve berlínskych sociálnodemokratických politikov zišlo.
Generálny tajomník SPD Franz Müntefering sa preto teraz snaží upokojovať verejnosť vyhlásením, že Berlín a spolupráca SPD s postkomunistami nie sú typickými javmi, že podobná spolupráca neprichádza pre zásadné rozpory medzi SPD a postkomunistami v zahraničnopolitických a branných otázkach na úrovni spolkovej vlády do úvahy.
Ozvali sa aj berlínski Zelení. Požadujú, aby sa všetci členovia berlínskeho parlamentu, ale aj senátori podrobili preskúmaniu tzv. Gauckovým úradom, ktorý vedie archívy bývalej Štátnej bezpečnosti NDR. Má sa tak zistiť, či o Berlíne nerozhodujú bývalí spolupracovníci Štátnej bezpečnosti. Nie je tajomstvom, že požiadavka Zelených je zdôvodnená predovšetkým podozrením, že sám hovorca PDS v berlínskom senáte a zrejme budúci senátor Gregor Gysi spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou NDR pod krycím menom „Sekretár“ a „Notár.“
Autor: RUDOLF STRÖBINGER, Bonn pre SME
