MELBOURNE (PRE SME - ANDREJ BUČKO) - Čím viac sa blížil zápas Austrália - Irán, tým väčšie hlavybolenie sužovalo organizátorov, ktorí síce perfektne pripravia podmienky novinárom na kriket, tenis, rugby či austrálsky futbal, ale soccer? Zmätky s časovým programom, tlačovými konferenciami, preplnené odkazovače mobilných telefónov, absolútny nedostatok štatistiky a neporiadok vo faktoch z histórie futbalu (domáci kapitán Alex Tobin údajne nastúpil stý raz za krajinu, ale vysvitlo, že iba 71. raz medzištátne, a tak to oficiálne jubileum byť nemohlo). Na záver sa ani nepostarali o brazílskeho trénera hostí Valdira Vieiru, ktorému tlačová beseda s austrálskymi médiami napokon vôbec nechýbala, a tak som si ho mohol po zápase "požičať". Vieira sa stal z noci na ráno národným iránskym hrdinom, lebo zachránil pre krajinu šampionát, hoci ani raz nevyhral, dostal miesto len pred troma týždňami a vôbec sa nechystal na zázrak ... To je jeho výpoveď do môjho diktafónu: "Nemal som zamestnanie a do Iránu nechcel nik ísť trénovať v stave, aký zanechal Kohan. Roztržka s hviezdami, prehry, nervozita, zvláštna mentalita, jazyková bariéra. V zápase s Japonskom som ani nepoznal mená hráčov. Na žiadosť fanúšikov a federácie som zaradil späť do mužstva Bagheriho a Aziziho z bundesligy, lebo to sú idoly a nedá sa ísť proti nim hlavou. Vidíte, obaja dali gól, vstali sme z mŕtvych, a teraz je veľká sláva. Poviem to potichu: už som sa bál, čo ma bude v Teheráne čakať, keď prídem s prehrou. Bývam tam dočasne s manželkou v hoteli, dostali sme peniaze na tri zápasy, kontrakt ešte nemám. Ani ho pýtať nebudem, sami ho teraz musia ponúknuť. Boh nám pomohol, je mi Austrálčanov ľúto. V ich krajine je futbal zábavou, hrou, hráči vydali zo seba celé srdce a nezaslúžili si taký výsledok. Ten môže na štyri roky utlmiť futbal a sklamané deti neuvidia žiadnu motiváciu. O Irán obavy nemám, tam je futbal náboženstvom, ale v Austrálii? Prehrali sme vysoko na body, domáci sa s nami pohrávali, akurát trochu doplatili na naivitu a neskúsenosť. Aj Irán takmer prišiel o postup podobnými chybami. Všimol som si na videozázname, že viacerí chceli v predchádzajúcich neúspešných zápasoch útočiť, čo je netaktické. Mnohé hviezdy sa chceli blysnúť, a keby som ich vzal do Brazílie, tam by v útoku azda aj žiarili. Ale Irán nie je Brazília, musí sa viac myslieť na taktiku. Funkcionári ma tlačili, aby som postavil troch-štyroch útočníkov ešte aj v odvete. To sa predsa nedá. A dvaja stačili... Taký je futbal. Tušil som, že 2:0 je nebezpečné skóre. To si Austrálčania neuvedomili. Keď vediete 1:0, bojíte sa o výsledok, strážite situáciu, prípadne sa snažíte ešte o ďalší gól. Za stavu 2:0 však zvyknú mužstvá poľaviť v koncentrácii a potom stačí jeden gól a všetko sa môže obrátiť. Mrzí ma, čo sme vyviedli deťom v Austrálii..."
Autor: PRE SME - ANDREJ BUČKO
