Václav Klaus odchádza z postu predsedu českej vlády v čase najvhodnejšom - najvhodnejšom pre svoje bližšie i širšie okolie, a zdá sa, že aj pre neho samého. V. Klaus podal demisiu v čase, ktorý môžu príznačne pre seba využiť jeho koaliční partneri a ako je to vo veľkej politike typické, zdanlivo si ponechajú pritom odlesk jeho bývalých úspechov a naoko sa zbavia časti tej viny, na ktorej majú sami nemalý podiel. Tajné konto je len výhovorkou a pre sedem a pol milióna sa v týchto končinách neodchádza. Odchod V. Klausa z postu českého premiéra môže byť politicky výhodný aj pre jeho straníckych partnerov, nachádzajúcich v ňom výhodného (a nemalého) obetného baránka, ktorý z nich sníme ich hriechy. Ťažko totiž uveriť, že o konte nevedelo viacero ľudí z vedenia ODS. Odchod českého premiéra uvítali aj jeho politickí protivníci, ktorí majú proti sebe oslabeného súpera. Budúcnosť ich môže vyviesť z omylu, lebo najťažšie sa bojuje s mýtmi a súčasnej českej spoločnosti ponúknuť a dosiahnuť porovnateľnú víziu, akú jej ponúkol a dosiahol Klaus pred niekoľkými rokmi, nebude jednoduché.
Klaus však v žiadnom prípade neodchádza iba ako obeť - ak, tak aj ako obeť vlastných omylov, keď popri ekonomickej transformácii pozabudol na jej korekciu presne stanovenými pravidlami - veď kto by už zabudol, že špinavé peniaze nejestvujú - keď sa svojich názorových protivníkov zbavoval amputáciou (a nehovorím len o Občianskom fóre), keď popri budovaní silnej strany jedného muža pozabudol na to, že každý je nahraditeľný a že moderná doba nie je o hlásaní jednej pravdy, ale o korigovaní omylov. Oveľa presnejší je V. Havel, ktorý vie, že česká vláda bude aj bez Klausa, parlament aj bez Zemana a Hrad bez Havla - pravdepodobne preto, že česká spoločnosť je svojimi hodnotami ďalej ako mnohí jej politici.
Klaus však odchádza a s ním aj jedna etapa českej postkomunistickej histórie aj v čase neveľmi vhodnom - niekoľko dní pred rozhodujúcimi rozhovormi o rozširovaní Európskej únie, kde má mať Česká republika dôstojné miesto. Od úrovne, s akou sa česká politická elita vyrovná so súčasnými problémami, bude závisieť, či do tej spoločnosti patrí právom. A my môžeme len závidieť, že smiešnych sedem a pol milióna (hoci ide len o zámienku) môže byť dôvodom na odchod. Malí politici odchádzajú inak.