PRAHA (ČTK) - Pol roka po tom, ako predseda vlády Václav Klaus pod tlakom otvorene priznal chybnú hospodársku politiku vlády a predniesol jej Stabilizačný a ozdravný program, je koalícia na pokraji rozpadu a Klaus je po viac ako piatich rokoch donútený opustiť premiérske kreslo. V jeho osobe odchádza aj najdlhšie slúžiaci člen českej, resp. československej vlády, no aj služobne najstarší premiér v postkomunistických krajinách. V máji tohto roka sa Klausova pozícia na čele vlády otriasla podobne ako teraz. Otvorene sa vtedy začalo hovoriť o tom, že Klausa je treba vystriedať. V súvislosti so zmenami vo vláde sa niekoľko ráz objavili aj hlasy požadujúce demisiu celého kabinetu a zostavenie novej vlády, ale bez Václava Klausa. Klaus všetky špekulácie o svojom odchode vyvrátil 30. mája, keď vyhlásil, že je pripravený zviesť boj o vládnu existenciu na parlamentnej pôde a neodísť do ústrania. Po tom, ako sa koalícia dohodla na reštriktívnych opatreniach a situácia na finančnom trhu sa po zrušení fluktuačného pásma koruny upokojila, hlasy volajúce po Klausovej hlave dočasne utíchli. Klaus, ktorý sa stal jedným zo symbolov celého ponovembrového vývoja a predovšetkým českej ekonomickej reformy, dostal tak ešte možnosť zvrátiť súčasné nepriaznivé tendencie v českom hospodárstve. Reštriktívne opatrenie, resp. tzv. "utiahnutie opaskov" verejnosť už poznala - tento termín použil Klaus na začiatku 90. rokov, keď stál na čele federálneho ministerstva financií. Vtedy, na rozdiel od tejto jari, jeho argumenty ľudia prijali s pochopením. Prvé štyri roky Klausovej vlády označovali niektorí novinári za jeho "zlatý vek". Klausova vláda zvládla zložitú situáciu po rozpade federácie, dosiahla a udržala, aj napriek niektorým problémom, sociálnu a politickú stabilitu krajiny, pokračovala v ekonomickej transformácii a umožnila hospodársky rast. Už v októbri 1993 Klaus uviedol, že ekonomická reforma sa skončila a základné reformné kroky boli vykonané - "operácia sa skončila a pacient sa nachádza vo fáze rekonvalescencie". Hoci sa v koalícii už vtedy objavovali rozbroje a Klaus bol vystavený tvrdej kritike opozície predovšetkým za to, že sa nevyrovnal s korupciou, jeho pozícia zostala v zásade nedotknutá. Nečakaný úspech ČSSD vo vlaňajších voľbách do snemovne, menšinová pozícia novej Klausovej vlády a ústupky koaličným partnerom podľa tlače otriasli premiérovou autoritou. Šéf ČSSD Miloš Zeman už niekoľkokrát vyzval Klausovu vládu na odchod, posledný raz to bolo v októbri pri prerokovávaní štátneho rozpočtu v Poslaneckej snemovni. Aj niektoré Klausove aktivity v zahraničnej politike vyvolávali v uplynulom období rozpaky. Podľa pozorovateľov veľakrát viazla koordinácia jeho rokovania s ostatnými spolutvorcami zahraničnej politiky - ministrom zahraničia a prezidentom. Vláda však pod jeho vedením dosiahla v tejto oblasti nepochybne veľa úspechov. V januári 1996 Klaus odovzdal v Ríme žiadosť ČR o členstvo v Európskej únii, o rok neskôr s nemeckým kancelárom Helmutom Kohlom podpísal česko-nemeckú deklaráciu a jeho vláda začiatkom novembra oficiálne potvrdila záujem ČR vstúpiť do NATO.