Chcem sa podeliť, z pohľadu drobného podnikateľa, so skúsenosťami prechodu plánovaného hospodárstva na hospodárstvo trhové. Začal som "podnikať" v roku 1988 vlastnými rukami a svojou hlavou. Dnes sa už usmievam nad reakciami vtedajších komunistických úradníkov, mnohí z nich sú dnes úspešní kapitalisti - majú kapitál na základe využitia svojho postavenia. Bol som plný energie, entuziazmu a optimizmu. Zistil som však, že na podnikanie je to veľmi málo. Skončil som tak, ako som začal - s dlhmi a poškodeným zdravím, čo mi nedovoľuje ďalej podnikať. Môj dobrý známy išiel na to s rozumom. Podarilo sa mu vybaviť pôžičku s úrokmi 20 percent. Prenajal si priestory a prepychovo zariadil malú predajňu. Darilo sa mu, pretože lacno predával a neuvedomil si, že po spočítaní nákladov má 20 percent straty. Zabudol, že peniaze získané z predaja nie sú jeho. Fajčil marsky, ako príslušník "strednej vrstvy" už Marlboro, na obed chodil do reštaurácie, raz za týždeň urobil "posedenie", ba dovolil si ísť raz do roka aj na dovolenku. Starú Ladu predal a kúpil si modernejšiu starú Mazdu. Zmenil sa i povahove, hovoril akoby z nadhľadu. Po troch rokoch má na krku exekútorov. Jeho známi vytvorili s.r.o., sprivatizovali lacno jednu prevádzku, zobrali si veľkú pôžičku, prijali 20 pracovníkov, na ktorých dostali dotácie. Značnú časť preinvestovali, samozrejme so známym, z čoho mali obaja osoh. Popredali z prevádzky, čo sa dalo, ľudí prepustili a vyhlásili krach. Sú nezamestnaní, ale ich životná úroveň neklesla, lebo majú v inom meste inú prevádzku na iné meno. Súdne konanie sa údajne bude dlho ťahať. Ten môj známy si mal zobrať vzor od môjho bývalého spolužiaka, mimochodom slabého matematika, ale úspešného podnikateľa - privatizéra, ktorý povedal: kupujem za sto, predávam za dvesto iba na papieri, no a tie percentá, to je môj zisk. Je, samozrejme, členom hnutia, jazdí na "fáre" a cíti sa dobre. Máme veľa nešťastných rodín, ktorým podnikanie nevyšlo. Stúpajú samovraždy, odchody do zahraničia a je úplne narušená identita človeka. Ráta sa s tým, že prejde istý čas, pokiaľ si to určitá vrstva občanov uvedomí (oni si len namýšľajú, že sú stredná vrstva). Za komunizmu sa tiež kradlo, skresľovali sa ekonomické výsledky, životná úroveň sa udržiavala na úkor budúcnosti, ale dnes sa robia horšie veci. Existujú Čičikovove mŕtve duše v Keltošovej poisťovniach, Potemkinove makroekonomické výsledky Sergeja Kozlíka, oblomovština Jána Ľuptáka, džingischánove metódy Jána Slotu, metódy Vladimíra Iľjiča po prevzatí moci v zmysle hesla "štát som ja"! Ľudstvo od nepamäti bolo delené, ľudské kmene sa rozdeľovali a znova spájali vo väčšie celky, vznikali národy, štáty, veľké spoločenstvá, ale i malé celky. Záležalo od agresivity a umu národa, ktorý sa presadzoval na úkor druhých. V spoločenstve vo vnútri národa je to podobné. Tam sa presadzuje bohatstvom, umom, ale i intrigami. Cirkev presadzovala rovnosť človeka pred bohom, Marx vymyslel rovnosť v spoločnosti. Táto idea sa ukázala ako klamná, lebo komunistické spoločenstvo sa rozpadlo. Človek sa má presadzovať prirodzene s prihliadnutím na jeho schopnosti, možnosti a vôľu. Každé narušenie tohto vzťahu spôsobuje nerovnováhu a úpadok spoločnosti.
Autor: JOZEF HOZLÁR, Nové Zámky
