ami a činmi balkánskym smerom Slovensko odpálkovali tentoraz práve oni.
"Vláda USA dala najavo, že nesúhlasí s rozhodnutím Ústavného súdu Republiky srbskej, ktoré padlo v kauze Plavšičová. Takže niekde sa Ústavný súd berie tak, že má stopercentné rozhodnutia `prípad Gaulieder`, inde zas má blbé rozhodnutia." Takýmto neohrabaným spôsobom komentovala podpredsedníčka zahraničného výboru NR SR I. Belohorská stanovisko USA neakceptovať výrok bosnianskosrbského Ústavného súdu, ktorým označil augustové rozhodnutie prezidentky Plavšičovej rozpustiť parlament a vypísať predčasné voľby za protiústavné. Mimochodom, tento komentár odznel počas letnej návštevy delegácie poslancov 16 krajín NATO, členov Stáleho výboru Severoatlantického zhromaždenia na Slovensku. Mali sa osobne presvedčiť o neopodstatnenosti vynechania Slovenska z prvého kola rozširovania NATO... Paralely medzi kauzami Plavšičová a Gaulieder vo vydaní Aktualít 29. 9. hľadal aj predseda NR SR I. Gašparovič. Spomenul list amerických kongresmanov, ktorým považujú rozhodnutia slovenského Ústavného súdu za záväzné. Nezabudol dodať, že pisateľmi sú tí istí, ktorí rozhodnutie bosnianskosrbského ÚS odmietli.
Pripomeňme si dôvody, pre ktoré USA nemohli prijať rozhodnutie ÚS v RS. Ten totiž konal na nátlak nacionalistického krídla vlády, lojálnemu bývalému bosnianskosrbskému predákovi a vojnovému zločincovi R. Karadžičovi. V predvečer rozhodnutia bol fyzicky napadnutý a s ťažkým otrasom mozgu hospitalizovaný jeden zo sudcov J. Rosič. Tieň na rozhodnutie ako neobjektívne vrhlo i podozrenie z odpočúvania telefónov samotného Rosiča, jeho kolegu Kuzmanoviča, ale i B. Plavšičovej a predstaviteľov opozície Štátnou bezpečnosťou. Po prešľapovaní na mieste v súvislosti s (ne)zatknutím R. Karadžiča by rešpektovanie rozhodnutia ÚS pôsobilo ako výsmech svetovej demokratickej verejnosti a zdravého rozumu. Psychický nátlak je vyvíjaný i na sudcov ÚS SR. Dokumentujú to výhražné listy jeho predsedovi M. Čičovi, slovné ataky trojlístka tzv. právnych expertov HZDS Cupera, Brňáka, Macušku. Sekundujú nimi premiérovi V. Mečiarovi, ktorý ÚS označil za chorý prvok na scéne. Nerešpektovanie jeho rozhodnutí koaličnou väčšinou sa stáva pravidlom. Povzbudzujúce je, že i napriek tomu ÚS SR požíva dôveru Západu a je považovaný za jeden z posledných pilierov demokracie na Slovensku. Uvedomujú si to aj I. Belohorská a I. Gašparovič. Uvedomujú si i to, že synonymom demokracie na Balkáne rozhodne nemôže byť R. Karadžič? Tak ako ním na Slovensku nie je súčasný ministerský predseda. Apropo, koho už dnes zaujíma Gaulieder?
Autor: IVAN MATEJÍČKA, Košťany nad Turcom
