# S úžasom som si od pani Zelenayovej vypočul, že oni vedia, prečo tento národ nemá rád vládu. Jednoducho preto, že tento národ po štyridsaťročnej komunistickej skúsenosti automaticky nemá rád svoje vlády! No, aspoň neumriem sprostý. Ibaže, čo ak tento národ nemá rád vládu, ktorá sebaľútosť a sebaklam vyzdvihuje na oficiálny postoj. Čo keď nemá rád tých, ktorí sa hrdia, že z nás jediných banánová republika nebude, ale robia ju z nás. Nie komunisti sú na príčine, že 18 denníkov má svojich čitateľov, iba o ten jeden provládny sa ľudia akosi netrhajú. A jediná provládna televízia, hoci aj s dvoma programami spolu, má menej divákov ako tá súkromná. Pani Zelenayová a jej podobní nechápu, že tento národ nezaujímalo, či štvrtá otázka referenda dokáže zmeniť ústavu ihneď, nedokázali by to ani prvé tri otázky, ale zaujímavé by bolo, či táto vláda dokáže aspoň vypočuť a urobiť, čo si národ želá.
JOZEF MOJZEŠ, Nové Zámky
# Prečítali sme si vo vašej rubrike Vysypané z obálok článok o kupónovej privatizácii - Fond dôchodcov. Chcem vám napísať, že aj my s manželkou máme ten istý problém. Poslali nám platobný rozkaz zo súdu. Keďže ako dôchodcovia nemáme peniaze na zaplatenie, čaká nás súdne pojednávanie. Tak toto sme nezažili ani za totality, ale zdá sa, že Mečiarova vláda nás dostane aj pred súd. Prečo nám dôchodcom nedajú pokoj? Nenájde sa už v tejto republike nikto, kto by sa zastal dôchodcov?
Už nikomu z opozície nezáleží na tom, aká krivda sa pácha na nás. Je to hanba nielen pred občanmi tejto republiky, ale pred celým svetom.
JÁN RUSNÁČEK, Bánovce nad Bebravou
# Situácia dnešného Slovenska mi nepriamo pripomína rok 1968, hoci ho poznám iba z rozprávania rodičov. Je paradoxom, že ľudia demokratického štátu v roku 1997 sú prenasledovaní a utekajú, nie za lepšími životnými podmienkami, ale preto, aby si zachránili holý život. Utekajú pred násilím, brutalitou, vraždami. Človek je už raz taký, pokiaľ sa ho zlo nedotkne priamo, neurobí nič na jeho odstránenie. Hanbím sa, že i ja patrím medzi ľudí, ktorí svojím tichom súhlasia a podporujú šírenie nespravodlivosti a strachu v našej spoločnosti. Ale mám iba 19 rokov a patrím k tej generácii mladých ľudí, ktorí nevedia, kam sa majú zaradiť. Hľadám pravdu, ale akosi ju neviem nájsť ani v radoch koalície, ani opozície. Možno treba vydržať do nových parlamentných volieb a dúfať.
RASŤO MOLNÁR, Bratislava
