1848 -- v Liptovskom Mikuláši prijali Žiadosti slovenského národa (Mikulášske žiadosti), základný národnorevolučný program Slovákov v revolúcii 1848 - 49. Bol sformulovaný v 14 bodoch a adresovaný uhorskej vláde a uhorskému snemu v Pešti. Na ich hlavných iniciátorov Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu vydala vláda zatykač.
1989 -- v Bratislave zomrel prozaik, publicista, disident Dominik Tatarka. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej literatúry a kultúry 20. stor., svojím dielom a životnými postojmi najvýraznejšie stelesňujúci pojem angažovaného intelektuála. Na UK v Prahe absolvoval francúzštinu, krátko pôsobil v Paríži. Počas vojny vyučoval v Žiline a Martine, zúčastnil sa SNP a vstúpil do KSČ. Po vojne bol novinárom v Národnej obrode a v Pravde, stotožnil sa s komunistickou víziou i s februárom 1948. Čoskoro však spoznal pravú podstatu komunistickej totality o čom v r. 1956 v Kultúrnom živote napísal satiru na kult osobnosti: Démon súhlasu. V čase pražskej jari 1968 sa angažoval za presadenie demokratizačných zmien. Po r. 1968 bol perzekvovaný za odmietavý postoj k okupácii Československa, v r. 1969 vystúpil v KSČ, v r. 1971 bol vyškrtnutý zo Zväzu slovenských spisovateľov a začalo sa jeho prenasledovanie, ktoré neprestalo do smrti. Odobrali mu pas, nesmel publikovať, jeho diela boli stiahnuté z knižníc, nemohol si nájsť primerané zamestnanie. Bol sledovaný, vypočúvaný štátnou bezpečnosťou, napriek tomu však pestoval úzke vzťahy s českým disidentským hnutím a publikoval v samizdatoch, ako jeden z mála Slovákov bol signatárom Charty 77. Dielo - novela: Panna zázračnica, romány: Farská republika, Prvý a druhý úder, Družné letá. Kniha fejtónov a čŕt Ľudia a skutky bola v r. 1950 označená ako priama pomoc reakcii a zošrotovaná. Po precitnutí z komunistických ilúzií napísal Tatarka novely: Rozhovory bez konca, Prútené kreslá, trilógiu: Písačky a knihu: Navrávačky. Autor cestopisných čŕt, esejí, úvah, rozhovorov a kritík. Narodil sa 14. marca 1913 v Drienovom.
