Taliansky cyklista Damiano Cunego z tímu Saeco (3. zľava) stúpa do kopca vedľa svojho tímového kolegu Gilberta Simoniho (2. zľava) 28. mája 2004 počas 18. etapy 87. ročníka cyklistických pretekov Giro d'Italia, ktorá viedla z Cles Val di Non do Bormia. Talian Damiano Cunego v etapy zvíťazil a udržal si ružové tričko vedúceho pretekára. ARCHÍVNE FOTO -TASR/AFP

Už osem rokov - najdlhšie v povojnovej histórii si na cyklistickom preteku Giro d'Italia udržujú neporaziteľnosť domáci jazdci. Posledným zahraničným pretekárom, ktorý si po poslednej etape obliekol ružové tričko, bol v roku 1996 Rus Pavel Tonkov.

Či sa Talianom podarí predĺžiť svoju šnúru aj tento rok, bude jasné po dvadsiatich etapách a 3498 najazdených kilometroch 29. mája v Miláne. Sobotňajší prológ v prímorskom mestečku Reggio Calabria i úvodné etapy do celkového poradia ešte veľmi neprehovoria, sú skôr tradičnou príležitosťou na prezentáciu schopností šprintérov.

V priebehu minulého ročníka boli domáci cyklisti doslova neudržateľní. Preteky sa začali súbojom dvoch tímových kolegov Damian Cunega a obhajcu prvenstva Gilberta Simoniho, šťastnejší bol napokon ešte len dvadsaťdvaročný Cunego. V prvej sedmičke sa tiesnili ešte ďalší traja talianski pretekári.

Pokým Cunego so Simonim ovládli horské etapy, pri hromadných dojazdoch žiaril ich krajan Alessandro Petacchi. Nazbieral celkovo deväť etapových víťazstiev a zlepšil rekord v počte vyhraných etáp v jednom ročníku v povojnovej histórii Gira. Taliansky fanúšikovia sú rekordnými zápismi namaškrtení, keďže pred dvoma rokmi sa o iný významný historický moment postaral ďalší skvelý šprintér Mario Cipollini. Ziskom úctyhodných 42 etapových vavrínov prekonal výkon svojho legendárneho krajana Alfreda Bindu. "Super Mario" si však svoju bilanciu už asi nezlepší, tento rok na štarte chýba. Koncom apríla sa rozhodol definitívne opustiť profesionálny pelotón.

Slávne preteky vyhrali Taliani šesťdesiatdva krát a sú jasne najúspešnejšími v histórii. Od prvého ročníka Gira, ktorý sa išiel 13. mája 1909, až do roku 1950 nenašli na domácich cestách premožiteľa. Ako prvý zahraničný jazdec sa presadil Švajčiar Hugo Koblet.

Na druhom mieste je so siedmimi triumfmi Belgicko a hneď päť z nich má na konte Eddy Merckx. Pred ním sa päťnásobnými víťazmi stali už domáci borci Binda a Fausto Coppi. Merckx a Binda navyše zatiaľ ako jediní zvíťazili trikrát za sebou. Iba štvorici cyklistov sa podarilo po víťazstve v úvodnej etape dotiahnuť preteky do úspešného konca. Tým prvým bol v roku 1919 Talian Constance Girardengo, neskôr ho nasledovali aj jeho krajania Binda a Gianni Bugno. Ani v tejto bilancii nechýba legendárny Merckx. Medzi ďalšie obdivuhodné čísla najlepšieho belgického športovca minulého storočia patrí rekordných 78 etáp, v ktorých si na Gire obliekol ružové tričko vedúceho jazdca.

Na Gire sa v priebehu jeho dlhej existencie vystriedali stovky pretekárov, ale len domáci Vladimiro Panizza sa zúčastnil na rekordných osemnástich ročníkoch. Deväťdesiatšesťročnú históriu prestížnej akcie narušili len vojnové udalosti, pre ktoré sa Giro v rokoch 1915 - 1918 a1941 - 1945 neuskutočnilo.

Najdlhšiu trasu musel pelotón prekonať v roku 1954, a to 4337 kilometrov. Najmenšia dávka, 2448 km, naopak čakala na priekopníkov Gira v úvodnom roku 1909.

Od soboty sa fanúšikom cyklistiky opäť zrýchlil tep - sezóna dospela k prvému zo svojich vrcholov. Osemdesiatym ôsmym ročníkom pokračuje v písaní svojej histórie Giro d'Italia.

Tohtoročné preteky profitujú zo vzniku ProTour, a tak sa na trojtýždňovom podujatí predstavuje dvadsať najlepších tímov. Napriek neúčasti Američana Lancea Armstronga a jeho nemeckého rivala Jana Ullricha je konkurencie lepšia ako v nedávnej minulosti. V posledných rokoch trpelo Giro čiastočne tým, že jeho profil bol príliš ťažký. Obávané priesmyky v Dolomitoch i ťažké časovky často primali mnohé tímy, aby svoju účasť odriekli a koncentrovali sa radšej na Tour de France.

V úvodných rovinatých etapách sa očakáva ofenzíva šprintérskeho špecialistu Alessandra Petacchiho, karty v popredí by mali miešať aj Austrálčania Robbie McEwen a Stuart Od'Grady či nemecké špurtérske eso Erik Zabel.

Prvou vážnou previerkou bude 15. mája časovka z Lamporecchia do Florencie dlhá 41,5 km. O poradí na popredných priečkach sa bude opäť rozhodovať v náročných horských etapách. Devätnásteho mája odštartuje séria štyroch zaťažkávajúcich skúšok v Dolomitoch, v priebehu štrnástej etapy s cieľom v Livigne absolvujú jazdci aj náročné stúpanie na najvyšší kopec v itinerári Gira Passo Stelvio, ležiaci v nadmorskej výške 2758 m. Po dni voľna sa pelotón vydá do Álp, kde na jazdcov čakajú tri etapy v členitom teréne vrátane horskej časovky z Chiery do Turína dlhej 31 km.

Celkové prvenstvo obhajuje Talian Damiano Cunego, ktorý minulý týždeň potvrdil dobrú formu druhým miestom na pretekoch Okolo Romandie a na Giro nastupuje s jasným cieľom zaknihovať víťazné double. "Tvrdá práca postupne začína prinášať svoje ovocie a verím, že moja forma bude kulminovať práve na Gire. Som pod veľkým tlakom, pretože všetci odo mňa očakávajú, že nadviažem na vlaňajší triumf. Som však profesionál a musím sa s tým vedieť vyrovnať. Urobím všetko pre to, aby sa mi podarilo opäť zvíťaziť a urobiť tak radosť mojim najmilším - priateľke Margherite a našej dcérke Ludovice," povedal 23-ročný rodák z Verony, ktorý je profesionálom iba od roku 2000.

Chára sa chystá na Giro dItalia

Hokejový obranca Zdeno Chára je veľkým fanúšikom cyklistiky a tento šport sleduje aj počas majstrovstiev sveta v hokeji. Najvyšší muž slovenskej výpravy už niekoľkokrát na vlastné oči sledoval počínanie cyklistov na slávnej Tour de France a vyskúšal si aj niektoré alpské kopce. Tento rok Chára nevynechá ani úvodné podujatie Grand Tour - Giro d'Italia. Úvodné etapy však 28-ročný bek bude sledovať len prostredníctvom televíznej obrazovky vo Viedni, kde hrá na majstrovstvách sveta. Do Talianska sa chystá až na záver pretekov. "Chcem sa ísť pozrieť na posledný týždeň, keď budú náročné etapy v Dolomitoch. Mám už vytlačené všetky podklady k etapám. Už sa na to veľmi teším. Zatiaľ ešte neviem, či tento rok pôjdem aj na Tour de France," povedal Zdeno Chára. (SITA)

Víťazi Gira

1909 Luigi Ganna (Taliansko)

1910 Carlo Galetti (Taliansko)

1911 Carlo Galetti (Taliansko)

1912 tým Atala (Taliansko)

1913 Carlo Oriani (Taliansko)

1914 Alfonso Calzolari (Taliansko)

1919 Costante Girardengo (Taliansko)

1920 Gaetano Belloni (Taliansko)

1921 Giovanni Brunero (Taliansko)

1922 Giovanni Brunero (Taliansko)

1923 Costante Girardengo (Taliansko)

1924 Giuseppe Enrici (Taliansko)

1925 Alfredo Binda (Taliansko)

1926 Giovanni Brunero (Taliansko)

1927 Alfredo Binda (Taliansko)

1928 Alfredo Binda (Taliansko)

1929 Alfredo Binda (Taliansko)

1930 Luigi Marchisio (Taliansko)

1931 Francesco Camusso (Taliansko)

1932 Antonio Pesenti (Taliansko)

1933 Alfredo Binda (Taliansko)

1934 Learco Guerra (Taliansko)

1935 Vasco Bergamaschi (Taliansko)

1936 Gino Bartali (Taliansko)

1937 Gino Bartali (Taliansko)

1938 Giovanni Valetti (Taliansko)

1939 Giovanni Valetti (Taliansko)

1940 Fausto Coppi (Taliansko)

1946 Gino Bartali (Taliansko)

1947 Fausto Coppi (Taliansko)

1948 Fiorenzo Magni (Taliansko)

1949 Fausto Coppi (Taliansko)

1950 Hugo Koblet (Švajčiarsko)

1951 Fiorenzo Magni (Taliansko)

1952 Fausto Coppi (Taliansko)

1953 Fausto Coppi (Taliansko)

1954 Carlo Clerici (Švajčiarsko)

1955 Fiorenzo Magni (Taliansko)

1956 Charly Gaul (Luxembursko)

1957 Gastone Nencini (Taliansko)

1958 Ercole Baldini (Taliansko)

1959 Charly Gaul (Luxembursko)

1960 Jacques Anquetil (Francúzsko)

1961 Arnaldo Pambianco (Taliansko)

1962 Franco Balmamion (Taliansko)

1963 Franco Balmamion (Taliansko)

1964 Jacques Anquetil (Francúzsko)

1965 Vittorio Adorni (Taliansko)

1966 Gianni Motta (Taliansko)

1967 Felice Gimondi (Taliansko)

1968 Eddy Merckx (Belgiicko)

1969 Felice Gimondi (Taliansko)

1970 Eddy Merckx (Belgicko)

1971 Gösta Pettersson (Švédsko)

1972 Eddy Merckx (Belgicko)

1973 Eddy Merckx (Belgicko)

1974 Eddy Merckx (Belgicko)

1975 Fausto Bertoglio (Taliansko)

1976 Felice Gimondi (Taliansko)

1977 Michel Pollentier (Belgicko)

1978 Johan De Muynck (Belgicko)

1979 Giuseppe Saroni (Taliansko)

1980 Bernard Hinault (Francúzsko)

1981 Giovanni Battaglin (Taliansko)

1982 Bernard Hinault (Francúzsko)

1983 Giuseppe Saroni (Taliansko)

1984 Francesco Moser (Taliansko)

1985 Bernard Hinault (Francúzsko)

1986 Roberto Visentini (Taliansko)

1987 Stephen Roche (Taliansko)

1988 Andrew Hampsten (USA)

1989 Laurent Fignon (Francúzsko)

1990 Gianni Bugno (Taliansko)

1991 Franco Chioccioli (Taliansko)

1992 Miguel Indurain (Španielsko)

1993 Miguel Indurain (Španielsko)

1994 Jevgenij Berzin (Rusko)

1995 Tony Rominger (Švajčiarsko)

1996 Pavel Tonkov (Rusko)

1997 Ivan Gotti (Taliansko)

1998 Marco Pantani (Taliansko)

1999 Ivan Gotti (Taliansko)

2000 Stefano Garzelli (Taliansko)

2001 Gilberto Simoni (Taliansko)

2002 Paolo Savoldelli (Taliansko)

2003 Gilberto Simoni (Taliansko)

2004 Damiano Cunego (Taliansko).