V 35. minúte včerajšieho stretnutia Slovensko - Švajčiarsko 3:1 kapitán MIROSLAV ŠATAN od radosti skočil do objatia prihrávajúceho Pavla Demitru. V presilovke pri nedostriedanej formácii sa dočkal svojho prvého gólu na šampionáte.

Viedeň vrátane predchádzajúceho šampionátu v roku 1996 bola pre vás strelecky zakliata. Skúšali ste pred zápasom nejaký rituál. Keď sa dlhšie nedarí, niektorí hokejisti zvyknú pre šťastie hokejku posadiť napríklad do záchodovej misy?

Nič som neskúšal, nie som ten typ. Ale som rád, že mi to konečne padlo. Každému hokejistovi sa uľaví, keď pretrhne dlhší čas bez gólu.

Ako ste videli vašu gólovú situáciu?

Paľo Demitra to skúšal na dvakrát. Prvý pokus mu zblokoval obranca, druhýkrát mi puk poslal priamo na hokejku. Ideálne.

Hralo sa vám lepšie vo formácii so Stümpelom a Pálffym?

Určite zmena oživila našu útočnú aktivitu. Mali sme výraznú prevahu, som rád, že prišli časom aj góly.

Čo sa hovorilo v kabíne po prvej tretine za bezgólového stavu?

Nič zvláštne, nevnímali sme situáciu dramaticky. Pomer striel bol 13:3, verili sme, že góly musia prísť.

Lenže prvý prišiel do našej siete. Veľké nervy?

Zvládli sme to dobre. Švajčiari mali šance iba v presilovkách, za rovnovážneho stavu sa do nich nedostali. Dôležité bolo, že po mojom góle prišiel rýchlo ďalší z hokejky Mariána Hossu.

Čo v zápase rozhodlo?

Naša trpezlivosť. Súpera skvele držal brankár, dlho sme doňho búšili bezvýsledne. Naša prevaha bola obrovská, svedčí o tom celkový pomer striel 41:18. Veril som, že Švajčiari to nemôžu vydržať do konca.

Ako na vás zapôsobila sprcha s Čechmi?

Ukázalo sa, že nás zdravo motivovala. Mali sme síce obavy z krátkeho času na odpočinok, no prevládol pocit dôležitosti. Kvôli tomu sme zabudli na únavu.

Autor: ju