Nemci si už trúfli nakrútiť o Hitlerovi film, ktorý ho zabrazuje aj ako človeka - Pád tretej ríše. FOTO - ARCHÍV
Nemecko má za sebou dlhú cestu. Pred 60 rokmi považovala väčšina Nemcov nacizmus za dobrú ideu, akurát zle zrealizovanú. A za jediného vinníka označila Adolfa Hitlera, ktorého roky uctievala ako boha a slepo ho počúvala až do úplného konca. Pre väčšinu z nich bol 8. máj 1945 dňom porážky.
Trvalo desaťročia, než si boli schopní priznať, že to bol od začiatku zločinecký režim a oni ho držali pri živote. A než prijali 8. máj 1945 ako deň oslobodenia.
Tá premena nebola ľahká. Podľa magazínu Der Spiegel mala Hitlerova strana NSDAP asi 8,5 milióna členov a milióny ďalších roky mlčali, kým im zo susedstva mizli ľudia a z neďalekých táborov bolo cítiť zvláštny pach. Ešte ani dvadsať rokov po vojne si Nemci 8. máj nepripomínali.
Historici sa zhodujú, že to bol až nemecký prezident Richard von Weizsäcker, kto urobil rozhodujúci krok. Vo svojom pamätnom prejave v roku 1985 povedal nahlas veci, ktoré si mnohí Nemci nedokázali pripustiť ani v duchu. Vyhlásil, že Nemecko bolo 8. mája 1945 oslobodené, že všetky obete nacizmu si zaslúžia rešpekt a že všetci, ktorí nacizmus podporovali, sú spolovinníci.
Dnes už prieskumy hovoria o 80 percentách Nemcov, ktorí koniec vojny označujú za oslobodenie a len 9 percent stále cíti pachuť porážky.
"Vyrovnanie sa s nacistickou minulosťou sa v Nemecku stalo prvkom kultúrnej identity," hovorí dnes historik Norbert Frei. Začína sa v školách, kde učebnice dejepisu otvorene priznávajú Nemecku zadpovednosť za vojnu i za holokaust ako najväčší zločin v dejinách ľudstva, a pokračuje to návštevou múzeí a koncentračných táborov, ktoré absolvujú všetci nemeckí školáci.
Každá nová generácia sa k minulosti stavia otvorenejšie. V politickom živote sa to datuje od nástupu kancelára Gerharda Schrödera, ktorý sa narodil v roku 1944 a na druhú svetovú vojnu sa nepamätá. "My, neskôr narodení, zástupcovia iného, demokratického Nemecka nechceme a nepripustíme, aby bezprávie a násilie, antisemitizmus, rasizmus a xenofóbia znovu dostali šancu."
Menia sa Nemci i vzťah sveta k nim. Minulý rok sa stal Schröder prvým kancelárom, ktorý bol pozvaný na oslavy invázie spojeneckých vojsk v Normandii. Svet tam oslavoval udalosť, ktorá významne prispela k porážke nacistického Nemecka.
Tohtoročné oslavy konca vojny sú v Nemecku určite iné. "Trauma je dôverne známa, morálne bremeno je prijaté. Teraz sa pohľad sústredí na vlastné utrpenie - obete bombardovania a vyhnania," napísal magazín Der Spiegel.
Nemci prijali vinu, teraz sú schopní hovoriť aj o vlastných stratách. Nie náhodou sa teraz do kín dostal film Pád tretej ríše s ľudskejším Adolfom Hitlerom, že médiá vyťahujú príbehy ľudí, ktorí mu slúžili a až dnes majú odvahu o tom hovoriť.
"Nebezpečné to začína byť až vtedy, keď sa vsugeruje, že Nemci boli rovnakými obeťami ako napríklad Židia," hovorí britský historik a autor Hitlerovej biografie Ian Kershaw.
To dnes v Nemecku robia neonacisti, ktorí minulý rok posilnili svoje pozície v dvoch krajinských parlamentoch. Sociologické prieskumy síce potvrdzujú, že ich ľudia volia na protest proti vláde, nemecká politická elita si ale s týmto fenoménom poradiť nevie. Nedokázala odstaviť neonacistov ako stranu, preto im aspoň zakázala pochodovať cez Brandenburskú bránu v čase, keď si svet bude pripomínať porážku ich idolu - Adolfa Hitlera.
