Na veteránov sa v Rusku nesiaha. FOTO - ARCHÍV TASR
vášnivo kladné kolektívne emócie.
Snáď preto sa iba hŕstka historikov a politikov z demokratického tábora odvažuje v predvečer veľkých osláv 60. výročia víťazstva nad fašizmom čosi pripomenúť o zločinoch a prehmatoch, o okupácii mnohých krajín Červenou armádou a pochybnom pakte Molotov-Ribbentrop, ktorým si dvaja šialenci rozdelili medzi sebou Európu.
Bývalý litovský prezident Vitautas Landsbergis je jedným z mála, kto hovorí, že prítomnosť svetových vodcov na oslavách 9. mája v Moskve pridá na legitimite sovietskym vojnovým zločinom.
Pobaltské krajiny sú v boji za historickú pravdu o 2. svetovej vojne a vlastnej okupácii Sovietskou armádou najaktívnejšie. I keď zasa pokrivkávajú v objektivite pri hodnotení vlastných prehreškov, medzi ktoré patrí i prenasledovanie Židov a kolaborácia časti obyvateľstva s Nemcami či lotyšské jednotky SS.
"Nemôžeme súhlasiť s týmito pokusmi prepisovať históriu," povedal nahnevane poradca prezidenta Vladimira Putina Sergej Jastržembskij, keď si vypočul vetu: "Hitlerizmus bol porazený, ale stalinizmus, rovnako tak zodpovedný za rozpútanie 2. svetovej vojny a za rozdelenie Poľska, mohol bez problémov ďalej šíriť svoju politiku." Preniesol ju pred niekoľkými dňami minister zahraničia Lotyšska Artis Pabriks.
V rovnaký čas sa parlamenty Lotyšska, Litvy a Estónska v estónskom meste Parnu dohodli, že budú žiadať od Ruska priznanie okupácie a náhradu škôd. V Rusku to vyvolalo výbuch nevôle.
Rovnako, ako keď historik Jurij Afanasjev nedávno vyhlásil: "Vojna sa pre Rusko začala jeho účasťou v boji proti Európe na strane hitlerovského Nemecka.
Vojna sa skončila nie oslobodením, ale pokorením Európy." Ľudia volali do rozhlasu, aby toho zločinca už nikdy nepúšťali k mikrofónu.
Niekoľko málo publikácií, ktoré pred oslavami poukazujú i na "zločinné príkazy Stalina", ktoré mali za dôsledok zbytočné ľudské obete, väčšinu verejnosti poburujú.
Výnimočne citliví sú veteráni. Že by tragické udalosti v Katyni, kde sovietska tajná služba NKVD vyvraždila 21 768 predstaviteľov poľského dôstojníctva, inteligencie a duchovenstva, mali byť nazývané vojnovým zločinom, zúrivo odmietajú. Už nikto sa neodváži hoci len pošepkať, že tí, ktorí strieľali do bezbranných Poliakov, boli tiež sovietskymi občanmi, a dnes, ak niekto z nich prežil, sú oslavovanými veteránmi. Ani slovkom nie je možné sa dotknúť ich cti.
Mlčí sa však aj o vlastných tragédiách, ako bola napríklad bitka o Brjansk, v ktorej kvôli diletantizmu sovietskeho velenia zo stotisícovej 50. sovietskej armády prežilo len 12-tisíc ľudí.
Pre väčšinu ruských občanov sú neprijateľné slová z denníka majora Šabalina, ktorý popisuje, ako sa velitelia i vojaci opíjali, ako sa museli podriaďovať negramotným rozkazom, aká poklesnutá bola morálka a ako sa veľké skupiny snažili prebiehať k Nemcom, ako v mnohých dedinách bolo obyvateľstvo voči Červenoarmejcom krajne nepriateľské.
Starosta Moskvy Jurij Lužkov žal potlesk davov za výroky ako: "Európa mohla byť celá oslobodená Červenou armádou, otvorenie 2. frontu spojencami nemalo rozhodujúcu úlohu v likvidácii fašizmu."
27 miliónov mŕtvych je obrovská, nespravodlivá daň za chyby, ktorých sa predovšetkým na začiatku vojny dopustilo sovietske velenie. Zásluhy ZSSR na víťazstve vo vojne sú obrovské a je logické, že sa hlavné oslavy konajú v Moskve. Aká škoda, že tak unikátnu príležitosť Rusko nedokáže využiť a ospravedlniť sa za zločiny, ktorých sa dopustilo. ZSSR zvíťazil nad vonkajším fašizmom, ale bezmocným zostal pred svojím domácim.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
