So skupinou Sunshine o MTV, renesancii alternatívy a slávnej producentke Linde PerryovejPredstavte si novovlnné a gotické rockové skupiny z osemdesiatych rokov, zmiešajte ich so súčasnými elektronickými trendmi, zosilnite gitary a načúvajte anglickým textom o samovraždách, žiletkách, upíroch či neónových náboženstvách. Asi tak znie valivá a klaustrofobická hudba českej alternatívnej skupiny Sunshine, ktorej štvrtý album Moonshower And Razorblades vyšiel koncom zimy. Pred ich stredajším koncertom v bratislavskom klube Babylon poskytol denníku SME rozhovor líder KAY, vlastným menom Karel Burianek (36).

Aká je šanca pre východoeurópsku skupinu dostať sa do hlavnej rotácie MTV?

Naša firma do nás investovala značné množstvo peňazí, ktoré potrebuje zúročiť. Chce nás preto predstaviť svetu a MTV je jeden z najpodstatnejších kanálov, kde sa môže prezentovať náš klip. Nie sme len v MTV, len v Amerike naše video zaradili do šesťdesiatich staníc. O tom sú klipy, aby sa hudba mohla predstaviť čo najväčšiemu počtu ľudí.

Súvisí rozlet Sunshine s tým, že vo svete sa opäť darí alternatívnej hudbe?

Teraz prebieha akási renesancia alternatívy, pretože trh je presýtený klasickými popovými produktmi. Trafili sme sa do doby. Náš súčasný repertoár má atribúty popu, zabaleného do oveľa agresívnejšej formy. V minulosti by sme boli niekde na okraji.

Chcete teda znieť súčasne?

Necítim sa ako surfista trendov, ale v hudbe existuje vývoj. Ak prestanete sledovať, čo sa deje okolo, tak šanca, že prídete s niečím novým a neopozeraným, je jedna k desiatim miliónom. Všetci géniovia sa už dávno narodili a niektorí sú už mŕtvi. Ak chceme znieť súčasne, to neznamená, že ostatných kopírujeme.

Sunshine sú zmesou gitarovej a sčasti elektronickej hudby. To sú vaše korene?

Vyrastali sme na punku a novej vlne a časom sme postupne nabaľovali nové štýly. Dnes sa vraciame k začiatkom. Stále sme rokenrol - hlučné gitary, hnev a emócie. Len sa to snažíme skrížiť s elektronikou tak, aby z tohto nevznikol guláš, z ktorého človek nevie, čo si má vybrať. Na poslednom albume sme sa posunuli hlavne zvukovo, ale v našej hudbe je stále ten istý rámus, s ktorým sme pred desiatimi rokmi začínali.

Sunshine potom nie je veľmi symbolický názov pre vašu hudbu.

Je to irónia, ktorú mnohí nevedia prehltnúť a pýtajú sa, prečo sme si dali tak hlúpy názov. Začínali sme ako veľmi ostrá skupina a názov Sunshine znel dostatočne sprofanovane a mierovo. Nešiel s hudbou dohromady a práve to sa nám páčilo.

Považujete sa za českú skupinu?

Skôr za internacionálnu. Základňu, čiže domovskú firmu a manažment, máme v USA a starajú sa o nás v Británii ako aj v Čechách. Rozdiel medzi Európou a Amerikou je pre nás zopár hodín letu. Cítime sa dobre všade. Keď sme išli na prvé americké turné, bolo to niečo veľké a opojné. Museli sme komunikovať iným jazykom, spoznávali úplne inú kultúru a rozdiely boli markantné. Našťastie sme ich prekonali.

Prečo sa Linda Perryová rozhodla vydať práve vás?

Linda začínala ako členka skupiny 4 Non Blondes. Keď sa dostávali na vrchol, tak dala skupine zbohom, stiahla sa do úzadia a písala piesne do zásuvky. Po comebacku dokázala, že je jedna za najtalentovanejších amerických skladateliek a producentiek. Hovorila nám, že chce zarobené peniaze investovať do niečoho, čo je jej blízke. Ona je v podstate rocker a punker. Keď počula naše demonahrávky a staršie platne, povedala, že je to dostatočne nabrúsené, divné, emocionálne, nezaraditeľné - presne podľa jej vkusu.

Nedávno ste kritizovali české médiá, ktoré z vás urobili skupinu, ktorá sa vybrala potichu do sveta a vrátila sa ako víťaz. Prečo?

Nežiadame žiadnu satisfakciu. Nemyslíme si, že v Čechách boli všetci hlúpi a nevšimli si nás skôr. Médiá ponúknu ľuďom iba špičku ľadovca, no my sme nič nedostali zadarmo. Museli sme hudbe veľa obetovať a veľa do nej investovať. Našťastie sa nám to už začína vracať.