Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa hovorí, že ministerstvo zahraničných vecí bolo od februára 1948 pod kontrolou ŠtB a komunistickej strany. "Do vedenia sa dostali okrem komunistických kádrov aj ľudia, ktorí sa rôznym spôsobom aktívne podieľali na akčných výboroch vo februári 1948." Napríklad profesor, ktorý sa podieľal na čistkách na univerzite, sa stal veľvyslancom v Paríži.
"Po roku 1948 sa začal hromadný nábor ľudových kádrov a dostali sa tam príslušníci ŠtB."
V roku 1967 napríklad československé veľvyslanectvo v Alžírsku pripravovalo atentát na miestneho prezidenta, lebo sa rozišiel s Moskvou. V Československu pripravovali dvoch alžírskych študentov. Pokus bol však odhalený.
V šesťdesiatych rokoch začalo ministerstvo prijímať vzdelanejších ľudí, ktorí boli lepšie jazykovo vybavení. "To nič nemenilo na tom, že na každom ministerstve pracovali príslušníci ŠtB pod diplomatickým krytím."
Až do roku 1989 boli podľa Lehkého na kľúčových postoch práve príslušníci ŠtB. "Mali to v rukách. Bolo praxou, že jeden z veľvyslancových tajomníkov bol eštebák." Stávalo sa aj to, že diplomati zostali v zahraničí, emigrovali. Pykali za to často aj ich nadriadení na veľvyslanectve.
Po roku 1990 bolo personálne zloženie ministerstva v rukách občianskych komisií. Lustračný zákon na Slovensku "nebol uplatňovaný". (mož)
