jeho život a problémy a dávať tak človeku príležitosť duchovne sa identifikovať s krajinou a ľuďmi v nej žijúcimi. Reprezentujú tiež duchovnú kontinuitu generácií a ich vývoja a prezentujú náš osobitý prínos do mozaiky európskej a svetovej kultúry a civilizácie.
Je zvláštne, že tieto pojmy rezonujú u väčšiny ľudí až do chvíle, kým sa nezačne "naše kultúrne bohatstvo" konkretizovať na jednotlivé diela a ich autorov. Vtedy sú zväčša ľudia ochotní zatlieskať, ale zostávajú prinaj-menšom zarazení, ak si autor nárokuje za používanie diela svojho ducha odmenu. Akoby bolo prirodzené, že autor cez deň pracuje, napríklad pri sústruhu, a večer z dlhej chvíle a vlastnej ješitnosti tvorí svoje diela. Zrejme je to aj dôsledok skutočnosti, že za socializmu z veľ-kej časti úlohu "živiť" autora prevzala strana a vláda, čo jej tiež umožňovalo rozhodovať o tom, či autor stvárňuje tie "správne" estetické a etické hodnoty.
Skutočnosť, že dielo, resp. duchovná činnosť, musí mať okrem svojej hodnoty aj primeranú cenu, viedla k profilácii pojmu "duševné vlastníctvo" a k vytvoreniu systému autorského práva, ktorého zmyslom je zabezpečiť spravodlivý podiel autora na zhodnocovaní jeho diela. Je predsa nemysliteľné, aby sa normou stali životné osudy svetoznámych maliarov, ktorí umierali v chudobe, aby sa po ich smrti predávali ich diela za závratné ceny. Akútnu potrebu uplatňovania štruktúrovaných autorských práv si vynútil rozvoj informačných technológií, ktoré umožňujú z pohľadu autora prakticky nekontrolovateľné používanie, ale aj finančné zhodnocovanie jeho diel.
Sledovanie používania autorských diel a uplatňovanie autorských práv v tejto situácii, natoľko špecifická a zložitá oblasť, ktorú autori - ak chcú zostať aktívnymi autormi - nemôžu obsiahnuť individuálne, a preto si vytvárajú svoje združenia, ktoré poverujú zastupovaním svojich práv. Najväčšiu tradíciu v tejto oblasti a to aj na Slovenku - majú združenia autorov hudobných diel, a potom autori diel literárnych, dramatických a dnes už aj audiovizuálnych. Reálny rozvoj takýchto spoločenstiev v duchu európskeho autorského práva u nás nastal až po roku 1990, kedy sa autorské spoločnosti vymanili spod kurately štátu a pretransformovali sa na občianske združenia. Zároveň došlo k niekoľkým významným zmenám autorského zákona, ktorých cieľom bolo zosúladiť právny stav so stavom európskym.
Žiaľ, tento trend sa nepodarilo zachytiť organizá-
ciám výtvarných umelcov. To je dôvod, prečo mnohé zákonom zaručené autorské práva v tejto oblasti dosiaľ neboli na Slovensku uplatňované a prečo i dnes zostávajú používatelia výtvarných diel a fotografie prekvapení, ak sa im predostrie požiadavka vyrovnať zákonom stanovený podiel autorov na profite za používanie ich diel.
Vzhľadom na spomínanú absenciu tzv. kolektívnej správy v oblasti výtvarného umenia a fotografie na Slovensku v roku 2003 autorská spoločnosť LITA, pôsobiaca dovtedy v oblasti literatúry, dramatického umenia a audiovízie, ponúkla výtvarným spolkom spoluprácu a svoje dlhoročné skúsenosti a medzinárodné kontakty v oblasti zastupovania autorských práv. V roku 2004 získala pre oblasť práv autorov výtvarného umenia a fotografie zákonom vyžadované oprávnenie na kolektívne zastupovanie. Následne v spolupráci s predstaviteľmi Slovenskej výtvarnej únie, Spolku výtvarníkov Slovenska, Umeleckej besedy Slovenska a pedagógmi VŠVU sa na pôde LITA vytvorila Výtvarná komisia LITA zo zástupcov všetkých oblastí výtvarného umenia, ktorá prevzala zodpovednosť za vytvorenie efektívneho systému uplatňovania práv výtvarných umelcov a fotografov. Je však už dnes zrejmé, že jeho uplatňovanie nebude jednoduchou a krátkodobou záležitosťou. Jedným z rozhodnutí tejto komisie je vytvorenie grantu na vydanie štyroch príloh v celoslovensky distribuovanom periodiku, ktoré sa majú venovať špeciálne aktuálnemu dianiu v oblasti výtvarného umenia, prezentovať domáce i zahraničné podujatia a tiež sprístupniť dôležité informácie o autorskom práve a jeho uplatňovaní v tejto oblasti na Slovensku. Avšak hlavným cieľom je dosiahnuť zvýšenie spoločenskej hodnoty duševného vlastníctva v oblasti výtvarného umenia a presadenie primeranej ceny za používanie diel výtvarného umenia a fotografie.
Doc. Ľubomír Fifik
riaditeľ LITA
