Maliar a esejista RUDOLF FILA a jeho manželka, reštaurátorka a maliarka DOROTA FILOVÁ sú osobnosti, s ktorými sa ťažko vedie rozhovor na jednu tému - čím dlhšie sa odvíja, tým viacerých oblastí sa dotýka. Zvlášť preto, lebo Rudolf Fila, ktorý tvrdí, že si obľúbil pôdu maľby, do tej istej pôdy zároveň vsadí slovo a ono klíči spolu s farbami palety. Preto sú jeho obrazy komentáre a jeho eseje obrazmi. Práve pred rokom za ne získal Cenu Dominika Tatarku.

Manželia Dorota a Rudolf Filovci po rokoch spolupráce predstavujú na Bratislavskom hrade svoju tvorbu na prvej spoločnej výstave s názvom Premeny. Medzi 120 vystavenými dielami sú kópie Doroty Filovej, spoločné diela Doroty Filovej a Rudolfa Filu, obrazy - citácie Rudolfa Filu a tiež jeho práce využívajúce priemyselne vyrábané reprodukcie ako podklady pre originálne výtvarné zásahy.

l Prekvapilo vás, keď ste sa stali laureátom Ceny Dominika Tatarku za knihu Cestou?

Veľmi, lebo nikdy som sa neradil medzi literátov. A v knižke nie sú len eseje, ale aj úvodné texty k výstavám, či texty, ktoré som písal do novín. Skutočne som si myslel, že Tatarkova cena je len pre literátov a dodnes neviem, kto to "spískal".

l Vtedy ste sa pre SME vyjadril, že okrem maľovania všetko ostatné robíte z donútenia. Teda aj písanie?

Vždy som musel mať popud zvonka. Aj táto kniha vznikla tak, že na nej nemám "ani zásluhu, ani vinu". Vymyslel si to pán Reisel. S veľkou námahou vyhľadal a utriedil napríklad aj texty načmárané na kúskoch papiera a v starých novinách. Pretože je veľmi dôsledný, veľakrát bol nerozhodný a viackrát menil svoj pôvodný zámer. To ma znervózňovalo a vrčal som mu do toho.

l Ale výsledok bol ocenený vysoko.

Rôznorodosť textov sa v knihe podarilo utriediť vďaka spoločnému menovateľovi, a tým je umenie. Či je slovné alebo výtvarné, pokiaľ má svoju kultúru, je rovnocenné. Súčasťou knihy sú aj moje skice. To preto, že existujú poznámky písané a aj poznámky kreslené.

l Mám pocit, že vaše texty a maľby - "interpretácie" sú formou a obsahom vlastne dvojpolným vyjadrením vašej filozoficko-výtvarnej prirodzenosti, ktorá vás núti jedným alebo druhým spôsobom glosovať, komentovať, vyjadrovať sa k umeniu, ale aj k bytiu vôbec.

Neviem, či sa už niekto na to pozrel takto, ani ja nie. Ale nemám čo dodať.

l Nepredstavuje váš prechod od abstraktných ma-

lieb k interpretáciám priveľký skok?

Možno navonok, no v skutočnosti to bol postupný prechod, vývoj. Človek sa nezmení totálne, ale menia sa jeho témy a im zodpovedajúce realizácie.

Dorota Filová: Bol to taký skok, že po "lyrickej abstrakcii" v 60. rokoch a po čiarach v 70. rokoch sa zrazu zjavila nahá dievčina na morskej pláži. (Morský zázrak, 1973 - pozn. red.) Priatelia nemohli uveriť, že vie realisticky maľovať, taký to bol skok. Vtedy premaľovával celé cykly.

l Ako vznikol zaujímavý spôsob vašej umeleckej spolupráce? Teda, že vy vytvoríte kópiu známeho diela a váš manžel do neho zasiahne po svojom, čím ho vlastne okomentuje a často aj zironizuje.

Myšlienka má korene ešte v časoch, keď manžel učil na umeleckej priemyslovke. Žiaci jeho oddelenia mali pred maturitou za úlohu namaľovať kópiu. On tie menej podarené celé roky pretváral a keď zo školy odišiel, začala som kópie maľovať ja. Už ako študentka reštaurátorstva som mala kópie povinné a vždy ma to bavilo. Keď som po istej zberateľke získala mnoho starožitných rámov a pridala k nim svoje, pomyslela som si, keď zomriem, kam poputuje týchto 30 rámov? A začala som do nich maľovať.

l Vaše kópie sú vynikajúce. Je ale nejaký umelec, na ktorého by ste si netrúfla?

Renoira alebo impresionistov by som možno nezvládla. Najradšej robím kópie renesančných alebo barokových majstrov.

l Používate pri nich staromajstrovské techniky?

Áno. Nie, že by som si sama miešala pigmenty, ale dodržiavam postup. Najprv urobím podmaľbu, potom začnem nanášať a vrstviť olejové lazúry. Je to náročnejšie, i časovo, ako povedzme urobiť kópiu zo súčasného, moderného umenia. Pre porovnanie - Lucreziu od Bronzina som maľovala asi pol roka a Braqueho kubistický obraz dva týždne. Hoci on ho možno urobil za poobedie.

l Nebojíte sa, že manželkine pracne urobené kópie svojím, často veľmi expresívnym zásahom "pokazíte"? To isté sa týka aj vašich "teloviek", detailov ženského tela v nadživotnej veľkosti.

Celé je to napínavé. Pre mňa je najdôležitejší práve tento zásah, z môjho pohľadu je vlastne vyvrcholením. Keď s ním nie som spokojný, pokračujem ďalej a ďalej. No dôležitá zostáva čitateľnosť diela, lebo tá je zase rozhodujúca pre bežného diváka. Ak ju nenájde, cíti sa oklamaný.

MILADA ČECHOVÁ

Dorota Filová (1936, Smižany) absolvovala Strednú školu umeleckého priemyslu a VŠVU v Bratislave - odbor reštaurovania historických pamiatok. Desaťročia sa venovala reštaurovaniu umeleckých diel v Slovenskej národnej galérii aj v Slovenskom národnom múzeu, za zreštaurovanie kolekcie 14 -tich ikôn získala cenu Cypriána Majerníka.

V súčasnosti sa zameriava na tvorbu kópií diel majstrov dejín výtvarného umenia. Kópie sa väčšinou stávajú podmaľbami pre Rudolfa Filu, ktorý do nich vstupuje premaľbami, svojskými výtvarnými komentármi.

Rudolf Fila (1932, Příbram na Morave) absolvoval Školu umeleckého priemyslu v Brne (1950 - 1952) a VŠVU v Bratislave (1952 - 1958). V roku 1959 bol zamestnaný v Ústredí umeleckých remesiel v Bratislave, v rokoch 1960 - 1990 učil na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave, potom dva roky viedol ateliér voľnej maľby na VŠVU. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach SNG v Bratislave, Národnej galérie v Prahe, Moravskej galérie v Brne, v Múzeu 20. storočia vo Viedni, v múzeu v Ulme, v stálej expozícii Credit Suisse Art Collection v Londýne a v ďalších mestách Európy, Severnej a Južnej Ameriky.