"Žigo povozil obrancov Rakúska na kolotoči. Najprv im dvoma kľučkami cvikol lístok a nakoniec mi naservíroval puk do prázdnej bránky," takto hovoril obranca Ľubomír Višňovský presne pred dvoma rokmi v helsinskej Hartwall aréne. Štvrtého mája 2003 sme na MS vo Fínsku v základnej skupine vyhrali nad Rakúskom 7:1. Pálffyho okružná jazda okolo súperovej bránky zakončená Višňovského gólom zblízka sa v novinových titulkoch prirovnávala ku kolotočom vo viedenskom Prátri.

V stredajšom zápase Rakúsko - Slovensko 1:8 to bolo nakoniec o gól viac, no domáci vonkoncom neboli ochotnou obeťou. Ľubomír Višňovský sa tentoraz tešil z podobne exportného gólu ako v stretnutí s Ruskom. Po zápase bolo však na jeho tvári badať aj bolesť. "Hlava ma po otrase mozgu stále trápi. Som na tabletkách, pred stretnutím som dostal infúziu. Aspoň, že kvalita ľadu sa zlepšuje."

Strelec dvoch gólov Žigmund Pálffy to potvrdil: "V hale bolo trochu chladnejšie. Po dvanástej-trinástej minúte to však opäť skákalo. Najmä v presilových hrách sme si nedokázali nahrať presne na hokejky. Bolo to však celkom dobré. Nebola to žiadna prechádzka, súper sa pred domácim obecenstvom dlho húževnato držal. Som rád, že sme si peknými gólmi vystrieľali prvé miesto v tabuľke a potešili tak našich fanúšikov."

Ani strelec štvrtého gólu Marián Hossa nehovoril o hladkej záležitosti, ako navráva výsledok: "Pomohol nám rýchly gól, ale nebolo to vôbec ľahké. Rakúšania dlho hrýzli, až v poslednej tretine sme zobrali celkom hru do svojich rúk. Pomohol nám rýchlejší ľad."

Z dvoch gólov sa tešil obranca Martin Štrbák (jeden dodatočne prisúdil zápis Zedníkovi). "Dva góly v jednom zápase som dal naposledy ešte v drese Los Angeles v stretnutí NHL doma proti Philadelphii. Aj vtedy mal v oboch prípadoch brankár zakrytý výhľad. Naša hra vo Viedni má stále ešte rezervy. Pri streľbe sme sa často navzájom ponúkali namiesto toho, aby sme riešili situácie jednoduchšie. Keď sme sa v poslednej tretine viac tlačili pred brankára, padalo to efektívnejšie." (ju)