1860 -- univerzita v Lipsku udelila Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi doktorát teológie “za horlivú snahu ochraňovať cirkev luteránsku slovom i písmom”.
, spoluzakladateľ Matice slovenskej, predstaviteľ tzv. memorandovsko-matičného obdobia. Pôsobil ako župný úradník v Trenčíne a Bytči a ako stoličný komisár v Kecskeméte v Maďarsku. Od r. 1860 sa venoval literárnej a kultúrnoosvetovej práci. V Budíne a v Skalici vydával humoristický časopis Černokňažník a beletristické časopisy Sokol, Letopis Matice slovenskej. Autor desaťdielnej alegorickej veršovanej drámy: Ľudská komédia, historickej novely: Trenčiansky Matúš, básní s vlasteneckým obsahom, prekladov z ruskej, francúzskej, nemeckej a maďarskej literatúry. Narodil sa 3. júna 1826 v Senici.
1879 -- v Lysej nad Labem sa narodil svetoznámy český orientalista Bedřich Hrozný. Profesor viedenskej univerzity a Karlovej univerzity v Prahe, kde bol od r. 1939 rektorom. Venoval sa štúdiu starobabylonskej hmotnej kultúry, najmä problematike chetitského jazyka. V r. 1915 rozlúštil chetitský jazyk na základe klinopisných tabuliek a dokázal, že je to indoeurópsky jazyk Chetitov. Napísal knihy: Peníze u Babyloňanů, Obilí ve staré Babylonii, jeho najvýznamnejším dielom sú: Nejstarší dějiny Přední Asie, Kréty a Indie. Zomrel 12. decembra 1952 v Prahe.
