Súd sa zákonom o prevode majetku zaoberal a rozhodnutie vydal na základe podnetu generálneho prokurátora, podľa ktorého sa problém týka 700-tisíc až milióna nezistených vlastníkov a 100-tisíc hektárov pôdy.
Sporný zákon prijali poslanci v roku 1995 a štát by mal začať "znárodňovať" po 1. septembri 2005. V prospech štátu a následne obce by postupne prepadli všetky pozemky, ktoré sú zapísané v katastri viac ako rok bez kompletných údajov vlastníkov, ktorí o tom nemusia ani tušiť. Ústava však zaručuje ochranu súkromného vlastníctva.
Za nezistených vlastníkov naše úrady považujú aj tých, ktorých meno je v pozemkovej knihe či katastri, ale nie je známe, kde žijú, či mená ich dedičov. Výpis z pozemkovej knihy či katastra, že sú vlastníkmi pôdy, však môžu mať doma, ale netušia, že sa o ňu musia prihlásiť na katastri a doplniť údaje. Patrí sem aj pôda tzv. neznámych vlastníkov, ale tej je najmenej. O pôdu by teda podľa zákona prišiel časom každý, kto nemá list vlastníctva, na ktorom je jeho meno aj adresa.
Strany vládnej koalície SDKÚ, ANO, SMK a KDH, ktoré denník SME v minulosti oslovil s otázkou, či súhlasia, aby majetok občanov prešiel do vlastníctva štátu, povedali, že s tým nemajú problém. Smer, HZDS ani KSS sa k tejto otázke nevyjadrili. Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Miroslav Maxon z HZDS povedal, že pôda nemala prejsť do majetku štátu, ale mala by byť v správe Slovenského pozemkového fondu, až kým sa o ňu jej majiteľ neprihlási. (rk, tasr)
