Pozostalí tých, ktorí na okupáciu doplatili životom, dostanú 150-tisíc českých korún a 70-tisíc dostanú všetci, ktorým okupanti spôsobili zranenie s trvalými následkami vrátane znásilnenia, 30 tisíc tí, čo utrpeli zranenia bez trvalých následkov. Aj v posledných dvoch prípadoch môžu o odškodnenie požiadať pozostalí poškodených.
Okupácia sa začala podľa zákona prepadnutím Československa vojskami štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 a skončila sa odchodom posledného sovietskeho vojaka z územia bývalého Československa.
"Stopäťdesiattisíc za smrť je smiešna suma," cituje český denník Lidové noviny Františka Tomana, ktorému oboch rodičov v roku 1983 z dodnes neznámych dôvodov zastrelil ruský vojak, dezertér z neďalekých kasární.
Práve pre nízku sumu odškodnenia zákon už raz parlamentu vrátil Senát, ktorý navrhoval až trojnásobné sumy. To však odmietli sociálnodemokratickí poslanci dolnej komory s odôvodnením, že rovnaké sumy dostali aj obete nacistickej okupácie.
Poslanci neschválili ani ďalší návrh senátorov, aby časť peňazí použitých na odškodnenie Česko požadovalo od štátov, ktoré krajinu v roku 1968 obsadili.
Podľa hornej komory by sa mala na odškodnení finančne podielať aj komunistická strana, ktorá je právnym nástupcom Komunistickej strany Československa, kolaborujúcej s okupačnými vojskami.
Predkladatelia návrhu na odškodnenie, opoziční občianski demokrati, predpokladajú, že iba v prvých dvoch týždňoch okupácie v roku 1968 cudzie vojská zabili 72 osôb a k zabíjaniu, znásilňovaniu či zraňovaniu ľudí dochádzalo až do roku 1991. Mnohé z týchto prípadov však dodnes podliehajú utajeniu.
Zákon v parlamente nepodporili iba komunistickí poslanci, ktorí tvrdia, že obete odškodnili už za socializmu. (pm, čtk)
