sa očakáva.
Historické by voľby boli aj vtedy, ak by v nich vyhrali konzervatívci - išlo by o jeden z najprekvapujúcejších obratov.
A historické môžu byť aj pre liberálnych demokratov. Ak sa ešte viac dotiahnu na konzervatívcov, ako naznačovali niektoré prieskumy verejnej mienky, systém dvoch strán dominujúcich politike, by bol minulosťou.
Frenetický záver kampane len zdôrazňuje, aké dôležité sú pre politické strany tieto voľby. Určia smerovanie krajiny na ďalších päť rokov. Labouristi, ktorí sa pod vedením Tonyho Blaira posunuli od strany starého ľavicového typu k stredovej strane orientovanej na strednú vrstvu, ponúkajú všetkym ľuďom istotu a ekonomickú stabilitu.
Konzervatívci vytesnení Blairom zo svojich pozícií neponúkajú vlastne nič iné ako labouristi - čo platí aj naopak. Akurát hovoria viac o poriadku a tvrdšej ruke. Liberálni demokrati nastupujú tam, odkiaľ vystúpil Blair. Sú novou, skutočnou ľavicou britskej politiky.
Bola to kampaň, ktorá sa točila takmer výhradne okolo britských tém. Európska únia a jej problémy akoby sa Britov netýkali.
Otázkou zostáva, aký význam pripisujú dnešku samotní Briti. Koľko z nich nepôjde voliť. To výsledok výrazne ovplyvní.
Posledný prieskum verejnej mienky zverejnený včera v denníku The Times prisúdil labouristom až 41 percent, konzervatívcom len 27 a liberálnym demokratom 23 percent. Je to však len celoštátny odhad. Rozhoduje sa v asi sto vyrovnaných volebných obvodoch, v ktorých takáto matematika platiť nebude. (mch)
