Nulový výsledok - hospodársky i umelecký

„Nech by bol pri vláde hocikto, nikdy nebudeme mať dostatok verejných prostriedkov na to, aby sme mohli podporovať všetko, čo by bolo hodné štátnych dotácií," tvrdí Justine Lewis vo svojej knihe Umenie, kultúra a podnikanie. Svoj výskumu dotačnej politiky do oblasti kultúry, začína konštatovaním, že žijeme v dobe priorít, nie v dobe ideálov, napriek tomu sa však tento pragmatik nebojí hovoriť aj o hodnotách, ktoré trh sám o sebe nedokáže poskytnúť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Justine Lewis nie je "kultúrnikom", ktorý máva zástavou kultúry na hlavou, aby získal politickú pozíciu či doživotnú rentu. O umeleckom establishmente si myslí, že je dosť samoľúby. Na základnú otázku, prečo by mali robotníci dotovať zábavu vzdelanej strednej vrstve, nenachádzajú podľa Lewisa umelci presvedčivé odpovede. A predsa aj on nakoniec dospieva k výsledku, že verejné dotácie do oblasti kultúru sú oprávnené a opodstatnené. V závere svojej knihy sa dokonca nebráni dokonca ani pokusu definovať niektoré "hodnoty", ktoré sú podľa neho ospravedlnením peňazí investovaných do kultúry.
Za jednu z takýchto "hodnôt" považuje Lewis "inováciu". Trh podľa Lewisa totiž systémovo potláča umelecké objavy - je totiž oveľa jednoduchšie a lacnejšie robiť veci bez nich. Inovácia je drahým podnikom - v priemysle sa to označuje termínom „výskum a vývoj". Znamená to prideliť prostriedky na aktivity, ktoré poväčšine nemajú nijaký praktický a predovšetkým okamžitý úžitok v nádeji, že v konečnom dôsledku predsa len prinesú niečo nové, ba i lepšie.

SkryťVypnúť reklamu

Teraz nehovoríme len o aplikovanom a základnom vedeckom výskume, ale napríklad aj o rozpočte Slovenskej televízie. Koncesionári sa môžu tešiť z toho, že strata za rok 2004 je len mierna. Čo sme však za 1,4 miliardy koncesionárskych poplatkov vlastne dostali?
Z viac ako 15-tisíc hodín programu, sme sa v oblasti pôvodnej tvorby dočkali len ukončenia jedného detského filmu, dvoch rozrobených filmových koprodukcií a asi tridsiatky dokumentov. Jediná odvysielaná premiéra rozprávky Zlatý hlas predstavovala 0,03 z celkovej plochy dramatického žánru.
Kým na pôvodnú tvorbu minula STV asi 41 miliónov korún, na reklamu vydala 31 miliónov. Je toto dobrý pomer? V tomto roku televízia ráta s rozpočtom na pôvodné projekty vo výške 50 - 60 miliónov korún, z čoho však takmer polovicu bude tvoriť mydlový seriál. Diskusia o kvalite ale aj kvantite je teda na mieste, a to nielen vo vzťahu k pripravovanému seriálu.
Nie som za celoplošné znižovanie štandardov, očakávanie, že dospejeme k špičkovému kinematografickému dielu, kým budeme vyrábať jeden film každý druhý nepárny rok, je však asi také reálne, ako že z detských kociek vybudujeme vežu vysokú niekoľko metrov. Už starí Egypťania stavali pyramídy so širšou základňou.
Rada STV na svojom vtipnom aprílovom zasadnutí skonštatovala to, čo nemohol divák na obrazovke po celý rok nevidieť - a teda, že v roku 2004 nebola pôvodná dramatická tvorba zastúpená dostatočne. Členovia rady si od generálneho riaditeľa opakovane pýtali rôzne informácie o pripravovaných filmoch, ale napríklad aj o tom, aké percento programov bolo minulý rok venovaných deťom, koľko pochádzalo od nezávislých producentov a ďalšie nepodstatnosti vyplývajúce pre verejného vysielateľa zo zákona.

SkryťVypnúť reklamu

Pre porovnanie, komplexný výpočet zastúpenia rôznych typov programov za posledné roky podľa najrozličnejších kritérií si môže bežný koncesionár Českej televízie prečítať na webovej stránke www.czech-tv.cz. Dozvie sa tam napríklad aj to, že programy zo Slovenska predstavovali v roku 2004 necelé percento vysielacej plochy Českej televízie alebo aj to, že až 63 percent zahraničných programov pochádzalo z Európy.
Riaditeľ STV Richard Rybníček sa pred novinármi nedávno vyjadril, že na vysielanie kvality, akú ponúka Česká televízia, by mala mať STV rozpočet 3,5 miliardy korún či prinajmenšom účelovú 300 miliónovú dotáciu na pôvodnú tvorbu.
Verím, že potom by už STV skutočne stála pri zrode zlatej vlny slovenského filmu. Nulový hospodársky pri takmer nulovom umeleckom výsledku v oblasti novej tvorby totiž nepatrí medzi hodnoty, ktoré docent Lewis ráta medzi legislatívne ospravedlnenia verejných dotácií.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

  1. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  2. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  3. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre
  4. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave!
  5. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  6. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  7. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  8. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  1. Leto, ktoré musíš zažiť! - BACHLEDKA Ski & Sun
  2. Slovensko oslávi víťazstvo nad fašizmom na letisku v Piešťanoch
  3. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  4. Zlaté vajcia nemusia byť od Fabergé
  5. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max
  6. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  7. Ako ročné obdobia menia pachy domácich miláčikov?
  8. Probiotiká nie sú len na trávenie
  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor 6 750
  2. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 6 582
  3. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL 4 737
  4. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max 4 608
  5. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy 3 581
  6. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 2 369
  7. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice? 2 107
  8. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave! 1 241
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu