Rozdiel sa týka najmä vysokoškolských učiteľov, lebo podľa zákona o vysokých školách sa im končí pracovný pomer koncom tohto akademického roku, v ktorom dovŕšili 65 rokov. Ak teda neodišli do dôchodku už v 60 rokoch (muži) alebo v 55 rokoch (ženy s dvoma deťmi) a ich pracovný pomer pokračoval dovtedy, kým im to umožňoval zákon, muži nadsluhovali 5 a pol roka a ženy 10 a pol roka.

Dôchodcovia s mierne nadpriemernými platmi, ktorí odpracovali navyše 5,5 roka a odišli do dôchodku pred 31. decembrom 2003, majú dnes po opakovaných valorizáciách zhruba 9900 korún.

Neskôr narodeným s porovnateľným príjmom a nadpracovanými rokmi, ktorí odišli do dôchodku v roku 2004, bol vymeraný dôchodok vo výške približne 16-tisíc korún. V prípade žien, ktoré odpracovali navyše 10 rokov, je tento rozdiel ešte vyšší.

Príklad: 65-ročná žena s dvoma deťmi a hrubou mzdou 20 000 Sk požiadala o dôchodok v roku 2005. Základný dôchodok má 9850 Sk. K tomu treba pripočítať zvýšenie dôchodku podľa osobných mzdových bodov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 2650 Sk za čas, ktorý odpracovala navyše. Toto sumu treba následne zvýšiť o 60 percent, teda o 7500 Sk. Dohromady má vymeraný dôchodok vo výške 20 000 Sk. Keď pracovala za hrubú mzdu 20 000 Sk, dostávala čistú mzdu 15 420 Sk. Jej dôchodok teda prevyšuje čistú mzdu v zamestnaní približne o 30 percent.

Paragraf 66 zákona 461/2003 o sociálnom poistení totiž hovorí, že ak novodôchodca pracoval ďalej a nepoberal starobný dôchodok, ten sa mu pri výpočte "zvýši o 0, 5 percenta za každých 30 dní", ktoré odpracoval navyše. Ak človek "nadsluhoval" 5 rokov, jeho penzia sa zvyšuje o 30 percent, ak 10 rokov až o 60 percent.

Starodôchodcovia pritom rovnako ako novodôchodcovia platili z miezd odvody do Sociálnej poisťovne a zároveň jej ušetrili peniaze, lebo nepoberali po celý čas "nadsluhovania" dôchodok. Ich dôchodky sú však výrazne nižšie.

Rozdiel medzi týmito dvoma skupinami nemôžu zotrieť ani valorizácie, len nový valorizačný mechanizmus, ktorý zvýhodní nadsluhujúcich starodôchodcov.