Snaha pracovníkov Stadthalle zlepšiť kvalitu ľadu je neúčinná. FOTO - ČTK
V Bratislave sa včera teplomer šplhal k tridsiatke, ale ľad na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu bol v senzačnom stave. Pred týždňom sa na ňom predstavila chýrna americká revue Holiday on Ice, po svetovom šampionáte vo Viedni chystajú rozlúčkový zápas Žigmunda Pálffyho s reprezentáciou. Plochu roztopia v posledný májový deň, aby ľad znovu pripravili koncom júla, keď na ňu prvýkrát vykorčuľujú pred novou sezónou hokejisti Slovana.
V útrobách zimáku bolo približne dvadsať stupňov. "Na majstrovstvách Európy v krasokorčuľovaní od nás žiadala medzinárodná federácia povinných 22 - 26 stupňov. Tak sme halu veľkými ventilátormi vyhriali. O rok na to v Lausanne usporiadatelia zabudli, korčuliari mrzli. Vonkajšia ani vnútorná teplota v aréne nemá na kvalitu povrchu žiadny kľúčový vplyv. Napokon, na júlových či augustových tréningoch prežívame aj tropické horúčavy," hovoril vedúci Zimného štadióna Ondreja Nepelu Jozef Brezina.
Ľad v Stadthalle bol na poslednom šampionáte o. k.
Na viedenský hokejový šampionát sa Brezina len chystá, o problémoch s ľadom vie z médií a podrobnejšie od kamarátov. Stadthalle však pozná. "Na šampionát 1996 ma pozvali kanadsko-americkí výrobcovia chýrnych rolieb Zamboni. Vtedy bolo všetko v poriadku," oznámil zhovorčivý chlapík, ktorý patril už v mladosti medzi známych šoférov vozidiel upravujúcich ľad.
Jozef Brezina sa o ľadovú plochu na Tehelnom poli stará od roku 1965. Podieľal sa na dvoch veľkých rekonštrukciách športoviska. "Bratislavský štadión má výhodu: ľad udržujeme v perfektnom stave priamym chladením. Špeciálna voda mrzne na betónovej vrstve priamo z rúrok plnených čpavkom. Nepriamy spôsob, pri ktorom je čpavok iba doplňujúcou látkou k chladiacej kvapaline, je síce ekologický, ale menej účinný. Neviem, ktorý zo systémov má v súčasnosti Stadthalle," vysvetľoval šéf alchymistickú podstatu. Správy o opatreniach typu odstavenie chladenia na tréningovej ploche vo vedľajšej budove, znižovanie počtu luxov potrebných na silu osvetlenia, Brezinu rozosmiali.
"To spolu vôbec nesúvisí. Neviem, akoby nám pomohlo, keby sme vyradili z prevádzky vedľajšie klzisko. O problémoch vo Viedni môžem iba špekulovať, neberte ma odborne za slovo. Predpokladám, že Rakúšania začali s prípravou neskoro. V Stadthalle sa naposledy hral hokej práve v deväťdesiatom šiestom. Arénu využívali predovšetkým na rôzne koncerty. Domnievam sa - betón natreli nesprávne farbami, ktoré majú izolačné vlastnosti. To považujem za najpravdepodobnejšiu príčinu viedenských trampôt. My natierame bielou neizolačnou farbou," dedukoval šéf zimného štadióna.
Experiment z Turína
Za ďalšiu príčinu považuje nové mantinely, ktoré organizátorom dodali usporiadatelia turínskej zimnej olympiády 2006, i rolby talianskej výroby. "Počul som, že do Viedne už prišli moje obľúbené Zamboni."
Problém s "turínskou dodávkou" podporuje Brezinov sprostredkovaný poznatok od kamarátov, že aj v Innsbrucku majú trampoty, hoci sa o nich nepíše. "Medzi mantinelmi a plochou vznikla fuga, do ktorej narýchlo strčili chladiace rúrky. Samozrejme, že sa tam ľad topí a môže to byť veľmi nebezpečné. Počul som, že v prípravnom zápase Rakúsko - Švajčiarsko, ktorý napokon po druhej tretine zrušili, začal ,plávať' reklamný kruh hlavného sponzora. Tak ho všelijako prepichovali, aby sadol. Vraj sa to viac razy opakovalo," usmieval sa.
V Bratislave je nový ľad po piatich dňoch
Hlavná plocha štadióna Ondreja Nepelu má 1800 štvorcových metrov, pod ňou je 32 kilometrov chladiacich rúrok. V Bratislave je nový ľad k dispozícii tip-top po troch dňoch kladenia čiastkových vrstiev, ktoré sa polievajú, mrznú, prekorčuľovávajú sa, opäť "zavlažujú" a tuhnú. Zamrznutá plocha si žiada deň oddychu, na ďalší je pripravená na celú sezónu."
Ľadová revue v Afrike, basketbal nad ľadom
Jozef Brezina vysvetlil aj rôzne ľadové čary. Holiday on Ice, napríklad, vystupovala v Nigérii, Ekvádore aj Indonézii. "Sú to machri, vozia si veľké chladiace agregáty so sebou. Ľad vytvoria doslova na piesku."
V USA hrajú hokejové a basketbalové esá v multihalách v New Yorku, Los Angeles a v množstve iných veľkomiest trebárs v ten istý deň. "V tomto prípade sa palubovka zložená z izolovaných skladacích častí položí na ľad. Celá stavebná procedúra trvá štyri hodiny."
Čo treba na dobrý ľad
Dobrý betónový podklad bez izolačnej vrstvy.
Teplota ľadu - 7 - 8 stupňov Celzia, meter nad ľadom 12 - 13 stupňov, v hľadisku okolo 20 stupňov. Vyššie teploty nie sú vážnou prekážkou.
Upravená voda bez nečistôt.
Čas na výrobu 5 - 7 dní podľa toho, či ide o priame, alebo nepriame chladenie.
Priame chladenie (s rúrkami, v ktorých prúdi iba čpavok) vytvára dobrý ľad rýchlejšie a jednoduchšie, nepriame chladenie (s rúrkami, v ktorých prúdi zlúčenina so čpavkom) je ekologickejšie, ale pomalšie tvrdne a spôsobuje rôzne riziká, napríklad drobenie povrchu. Menšie problémy mali s ním vlani aj v pražskej Sazka Aréne.
