"Vážené dámy, vážení páni. Musíme vás informovať o veľmi smutnej udalosti. Nech to znie akokoľvek zvláštne, z vedeckých pozorovaní i z vlastných skúseností môžeme skonštatovať, že divné tvory, ktoré dnes večer pristanú na Jersey poliach, sú členovia predvoja útočiacej armády." Tieto slová zneli v roku 1938 z amerického éteru a vyplašili milióny obyvateľov Spojených štátov. Známy americký režisér Orson Welles ponúkol v rozhlasovej stanici CBS dramatické spracovanie románu Vojna svetov H.G. Wellsa. Hoci počas vysielania štyrikrát oznámili, že hra o invázii Marťanov je čistá fikcia, vyvolala paniku. Meno Orsona Wellesa sa zo dňa na deň stalo pojmom. Autor jedného z najlepších filmov histórie - Občan Kane - sa narodil pred 90 rokmi - 6. mája 1915.
Orson Welles sa narodil v americkom mestečku Kenosha ako syn podnikateľa a miestneho playboya a klaviristky. Považovali ho za geniálne dieťa. Už v ranom veku začal písal dramatické hry, ako trojročný režíroval bábkové predstavenie, ako sedemročný pre svojich príbuzných zinscenoval Kráľa Leara a ako šestnásťročný prvýkrát vystúpil na profesionálnej scéne.
Dvadsaťročný už riadil newyorské divadlo Mercury. V tom čase vstupuje aj do politického života. V období New Dealu sa stal aktívnym propagátorom Rooseveltových myšlienok a neúprosným kritikom politiky fašistického Nemecka.
Krátko po odvysielaní spomínanej rozhlasovej hry podpísal so spoločnosťou RKO zmluvu, ktorá v tom čase nemala obdobu. Prišiel do Hollywoodu a skonštatoval: "Takúto zázračnú mechanickú hračku ešte ani jedno dieťa nedostalo do daru."
V roku 1941 sa začína jeho filmová kariéra. Film Občan Kane, považovaný za najlepší film všetkých čias, znamenal nevídaný obrat vo filmovej estetike.
Samotný príbeh filmu bol pomerne jednoduchý - na zámku Xanadu zomiera tlačový magnát Charles Foster Kane. Pred smrťou stihne povedať len jedno slovo "rosebud". Odhaľovanie významu slova sa stáva vodidlom na rozprávanie. Reportér sa pomocou rozhovorov s Kanovými známymi snaží rekonštruovať život tohto významného muža.
Priekopnícky bol spôsob rozprávania. Welles realizoval mnoho scén bez použitia strihu. Namiesto toho pracoval s hĺbkou ostrosti - viaceré akcie sa odohrávajú v rámci jedného obrazu, využíva žabiu perspektívu, prestrihy, veľký dôraz kladie na prácu so svetlom.
Welles tento film nikdy neprekonal, no napriek pozitívnym kritikám skončila snímka komerčným fiaskom. RKO mu vzápätí zmluvu vypovedala. Wellesovi trvalo roky, kým sa mu opäť podarilo nakrútiť relatívne hodnotné dielo.
Rok po Občanovi Kaneovi nakrútil film Skvelí Ambersonovci, melodrámu, ktorá na pozadí rodiny Ambersonových charakterizuje atmosféru industrializácie Ameriky. Film má oveľa menej extravagantný štýl ako Občan Kane. S konečnou podobou filmu Welles nesúhlasil, koniec snímky dokonca nazval slaboduchým.
Ani s ďalšími filmami nebol príliš nadšený. O filme Cudzinec povedal: "Je to môj najhorší film. Nič v ňom zo mňa nie je." Dáma zo Šanghaja z roku 1947 mala dokonca taký komerčný neúspech, že Welles bol z finančných dôvodov na istý čas nútený Hollywood opustiť.
Welles sa stal kočovníkom, ktorý svoje projekty realizoval striedavo v Európe a v Amerike. Mnohé filmy spoluprodukoval z vlastných peňazí, ktoré si zarobil ako herec.
Krátko po Dáme zo Šanghaja prenáša na plátno diela svojho najobľúbenejšieho dramatika Williama Shakespeara. V roku 1948 Macbetha, o štyri roky prichádza rad na Othella, ktorý na festivale v Cannes získava Veľkú cenu za film.
Skutočný komerčný úspech dosahuje film Tretí muž, ktorý však Welles nerežíroval, len v ňom presvedčivo stvárnil postavu geniálneho zločinca.
Režijne nedokázal Welles divákov nadchnúť ani filmom Dotyk zla, ktorý je dnes považovaný už za klasiku filmu noir. V roku 1962 prenáša Welles na plátno Kafkov Proces. Obdiv si zaslúžil predovšetkým za originálne uchopenie Kafkovej predlohy.
Medzi najpozoruhodnejšie filmy z posledného obdobia patrí aj F for Fake, v ktorom Welles vynikajúco mieša ilúziu so skutočnosťou.
Rád experimentoval, skúšal nové techniky, a k hollywoodskej továrni snov nemal práve najlepší vzťah. Welles zomrel v roku 1985 na srdcový infarkt.
Zajtra - potopenie parníka Lusitania
Autor: Ildikó Pongó
