Prieskumy aj psychológovia hovoria, že Blair vyhrá. Na rozdiel od predošlých dvoch volieb to však bude tesné. FOTO - REUTERS
"O politiku sa vôbec nezaujímam. Ale voliť pôjdem." Sheila nemá ani 30, žije vo Walese, predáva v trafike, je členkou požiarneho zboru. Voliť bude liberálnych demokratov, hoci vie, že v jej volebnom obvode nemajú šancu.
"Je to protestný hlas proti Blairovi za to, že prijal zákon o zákaze lovu na líšky. Ani farmári tu naokolo ho nevystoja. Ľudia v meste vôbec nevedia, ako taká poľovačka prebieha," hovorí Sheilla.
O tom, že jej rozhodnutie je vážne, svedčí, že v minulých voľbách sa do volebnej miestnosti vôbec neunúvala. Sheilin postoj vystihuje, ako sa zmenilo vnímanie britského premiéra.
Blair 2005
V roku 1997 Tonyho Blaira (dnes má 51 rokov) Briti nadšene zvolili, pretože po viac ako desaťročí konzervatívnej nadvlády išlo o sľubnú zmenu. Volili ho však najmä za to, čím nebol - nedôveryhodným konzervatívcom.
Štyri roky potom labouristi opäť získali drvivú väčšinu. Šancu dostali aj preto, že konzervatívci boli na zúfanie nepresvedčiví. Blair mal splniť sľuby o lepšom zdravotníctve, školstve, doprave a bezpečnejších uliciach.
Rok 2005 je už úplne iný. Briti premiéra po ôsmich rokoch v úrade bez okolkov odsudzujú, hania. Za Irak a zbrane hromadného ničenia, ktoré sa tam nenašli. Čiastočné spoplatnenie vysokých škôl. Za poradovníky v nemocniciach, zdravotníctvo sa ešte vždy nemôže porovnávať s tým, na čo sú zvyknutí pacienti v Nemecku či Francúzsku.
"Blair 2005" je však napriek tomu blízko k zvoleniu. Británia prosperuje. Inflácia je nízka, príjmy rastú a život na dlh nepredstavuje pri dlhodobo priaznivých úrokových sadzbách väčšie riziko.
Prieskumy verejnej mienky, rovnako ako aj renomovaná skupina psychológov, ktorá pripravila o politikoch štúdiu, tvrdia - Blair zvíťazí, pretože je kompetentný a osvedčil sa ako líder. K tomu prispel aj jeho prezidentský štýl, ktorý sa teraz obrátil proti nemu, keď všetky útoky smerujú naňho.
Osamelý Howard
Michael Howard (63), predseda konzervatívcov, je v nezávideniahodnej situácii. Od odchodu Margaret Thatcherovej z Downing Street v roku 1990 hľadajú konzervatívci poriadneho šéfa. Kto si dnes spomenie na Williama Hagueho, ktorý viedol kampaň pred štyrmi rokmi? Či jeho nástupcu Iana Duncana Smitha?
Aby Howard neskončil na plniacom sa cintoríne neúspešných konzervatívnych predsedov, musí labouristom zabrániť v ďalšom drvivom víťazstve. Vo víťazstvo nedúfajú zrejme ani samotní konzervatívci, ale nemôžu pripustiť, aby labouristi tretíkrát za sebou vo voľbách získali v parlamente viac než 100 kresiel.
O stále nízkom sebavedomí strany svedčí, ako osamelo pôsobí Howard v kampani. Zatiaľ čo Blair sa ochotne predvádza s ministrom financií Gordonom Brownom, ktorý mu pomáha odrážať iracké útoky (premiér ho už označil za svoju nástupcu), k šéfovi konzervatívcov sa nikto nechce príliš postaviť. Akoby nikto nechcel stáť pri šéfovi, ktorý neodvratne smeruje k porážke.
Howard vo voľbách ponúkol osvedčené témy konzervatívcov ako znižovanie daní a poriadok na uliciach. Vynikol najmä problém imigrácie, s ktorým si Blairova vláda skutočne doteraz neporadila najlepšie.
Celú kampaň riadi strane Lynton Crosby. Tento uznávaný politický poradca z Austrálie vlani vyhral voľby inému Howardovi - Johnovi. Voličov v Austrálii oslovila otázka kontrolovanej imigrácie, čo je v krajine prisťahovalcov trochu paradoxné. A bolo by to tak aj v prípade Michaela Howarda, potomka prisťahovalcov z Rumunska.
Kennedy a syn
Charles Kennedy (45) je politik, ktorý je v pohode. Zdá sa, že tento rozložitý chlapík si politiku užíva, do parlamentu vstúpil, keď mal 23 rokov. Jeho liberálni demokrati sú v týchto voľbách čiernym koňom, od ktorého sa očakáva ďalší vzostup. Práve protestné hlasy - na rozdiel od Sheily však väčšinou pre vojnu v Iraku - by mohli pomôcť tretej britskej strane priblížiť sa k dvom hlavným.
Kennedy vstúpil do volieb už s jednou výhodou - synom Donaldom, ktorý sa narodil na začiatku kampane. Možno to spôsobili prvé bezsenné noci s novorodencom, že Kennedy uviedol nepresné čísla, keď predstavoval návrh liberálnych demokratov v daňovej oblasti. Novinári si ho vychutnali, ale jeho to príliš nepoškodilo.
Červenovlasý Škót využíva dar bezprostrednosti, ktorý chýba Howardovi. Jeho imidž úprimného muža, ktorý neluže, je presvedčivý a v období, keď konzervatívci útočia na premiéra, že je luhár, sa výborne hodí. Akoby odrazu oproti Blairovi stála "skutočná alternatíva," ako liberálni demokrati pomenovali svoj volebný program.
Ďalšou výhodou Kennedyho je, že jeho strana bola od začiatku proti vojne v Iraku. Kritika Blaira preto pôsobí dôveryhodne, na rozdiel od Howarda, ktorý bol proti vojne. A rovnako sklamaných labouristov oslovuje nesúhlas so spoplatnením univerzít.
Labouristi získavajú
LONDÝN - Labouristická strana premiéra Tonyho Blaira získava pred štvrtkovými voľbami čoraz výraznejšiu podporu, opoziční konzervatívci strácajú. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý včera zverejnil denník The Times.
Sondáž, ktorú pre denník The Times a televíznu stanicu ITV urobil ústav Populus, konštatuje, že labouristov teraz podporuje 42 percent voličov. Konzervatívna strana má podporu len 29 percent a ďalší opoziční Liberálni demokrati 21 percent.
V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom, ktorý Populus zverejnil v sobotu, labouristi zvýšili náskok pred konzervatívcami o ďalšie dve percentá. O rovnaké dve percentá Konzervatívna strana prišla, zatiaľ čo podpora liberálnych demokratov sa stabilizovala na 21 percentách. (čtk)
Šéf konzervatívcov Howard je osamelý, akoby sa nikto nechcel postaviť k porazenému.
Liberálny demokrat Kennedy presviedča, že je skutočnou alternatívou k Blairovi.
Autor: MAREK CHORVATOVIČ, Londýn
