Mal šarm Omara Sharifa, tvrdosť absolutistického monarchu, spôsoby absolventa britskej vojenskej akadémie a srdce otvorené pre mnoho žien. Nosil západný oblek šitý na mieru a na hlave červeno-bielu moslimskú pokrývku hlavy. Bol vášnivý športovec a rádioamatér, ku koncu života aj internetový surfista. Keď zomrel, Jordánci si na pohrebe trhali vlasy. Hovorili mu kráľ ľudskosti, hoci jeho režim mal od humanity často ďaleko. Jordánsky kráľ Husajn bol podľa oficiálneho životopisu priamym potomkom proroka Mohameda. Keď v roku 1999 zomrel, bol najdlhšie vládnucim monarchom na svete. Trón preberal 2. mája 1953. Podľa moslimského kalendára mal vtedy 18 rokov. Hoci sa narodil 14. novembra 1935, narodeniny oslavoval v ten deň. Tento rok by oslavoval sedemdesiate.
Kráľ Husajn mal zomrieť najmenej 12-krát. Toľko pokusov o jeho atentát narátali jeho životopisci. Najčastejšie ho chceli zabiť Sýrčania: najprv chceli zostreliť jeho lietadlo, potom sa mu pokúsili otráviť jedlo a do nosných kvapiek mu naliali kyselinu. Všetko prežil.
Na jordánsky trón sa pritom dostal vďaka atentátu. 20. júla 1951 sa bol so svojím starým otcom kráľom Abdalláhom modliť v jeruzalemskej mešite - vtedy Jordánci ovládali Jeruzalem a západný breh (v roku 1967 o územia prišli po vojne s Izraelom). Tam na nich začal strieľať palestínsky atentátnik. Kráľa zabil, Husajna zachránila medaila, ktorú mal pripnutú na šatách pri srdci.
Hneď ako dovŕšil vek dospelosti, prevzal od regentskej rady trón, jeho otec a následník trónu bol totiž ťažký schizofrenik neschopný vlády.
Palestínčan strieľal preto, že starý kráľ s obdivom hovoril, ako Židia urobili v Izraeli z nehostinnej púšte "raj" a že aj oni majú nárok na sväté miesta v Jeruzaleme. Uvažoval dokonca, že s nimi uzavrie mier.
Husajn si to navždy zapamätal a urobil dve veci: v roku 1970 nemilosrdne aj za cenu tisícok civilných obetí vyhodil z Jordánska palestínskych teroristov a o 24 rokov neskôr podpísal s Izraelom mierovú zmluvu. Zato ho Palestínčania, ktorí tvoria podstatnú časť obyvateľstva krajiny, úprimne nenávideli.
Husajn mal len 19 rokov, keď ho oženili. Jeho žena bola krásna, ale o sedem rokov staršia a navyše jeho sesternica. Skoro sa rozviedli. Husajn sa oženil ešte trikrát, ešte raz sa rozviedol a raz sa stal vdovcom. Dvakrát si zobral "západné" ženy - dcéru britského vojaka a Američanku arabského pôvodu. Tá prijala meno Núr a z nej urobil vdovu zase Husajn. Dokopy mal 12 detí.
Jeho malé kráľovstvo malo strategický význam: susedí s Irakom aj Izraelom. Naplno sa to prejavilo po vojne v roku 1967, keď Jordánci prišli o západný breh. Utiekli k nim desaťtisíce Palestínčanov a s nimi aj Arafatovi teroristi. Husajn ich spočiatku chránil, ale keď uniesli a vyhodili do vzduchu tri jordánske civilné lietadlá, stal sa z neho despota a počas takzvaného Čierneho septembra ich z krajiny doslova vystrieľal.
Už tým si znepriatelil arabské krajiny. Druhýkrát to bolo vtedy, keď sa počas prvej vojny v Zálive postavil na stranu Saddáma Husajna a nepripojil sa k medzinárodnej západno-arabskej koalícii. Tretíkrát zase, keď podpísal mier s Izraelom a rečnil na pohrebe Jicchaka Rabina.
Práve mierové rozhovory o usporiadaní izraelsko-palestínskych vzťahov mu vo svete zabezpečili reputáciu, ktorú nezatienili ani nie príliš demokratické pomery v Jordánsku.
Keď sa v roku 1998 dostali rozhovory vo Wye Plantation do závozu, bol to už ťažko chorý Husajn, kto prerušil chemoterapiu a prišiel dohovoriť Jásirovi Arafatovi. Vychudnutý, predčasne zostarnutý monarcha tam pôsobil ako morálny apel. Vyjednávať už nevládal.
Zdravotné problémy spôsobené aj náruživým fajčením mal už od začiatku 90. rokov - najprv dostal rakovinu obličiek, neskôr prostaty a krvi. Transplantácia kostnej drene od sestry prišla príliš neskoro.
Po pol roku terapie sa vrátil z Ameriky do Jordánska. Vraj sám pilotoval lietadlo, ale to bola skôr správa na upokojenie národa. Doma rýchlo zbavil nástupníctva svojho brata princa Hasana a na trón vybral svojho syna Abdalláha.
Potom sa vrátil do Ameriky, ale vedel, že márne. Domov ho doviezli začiatkom februára 1999 už v stave klinickej smrti. Trval na tom, že zomrie v Ammáne, čo sa 7. februára 1999 aj stalo.
Zajtra - Orson Welles
