Muž, ktorý inšpiroval agendu druhého volebného obdobia prezidenta Georgea Busha, tvrdí, že predpokladom na akýkoľvek odchod Izraela z palestínskych území je demokratizácia miestnych inštitúcií. Tá podľa Šaranského ešte nenastala.
Šaransky sa tak dostal do ideologického rozporu s prezidentom Bushom. Ten naopak izraelský úmysel opustiť Gazu považuje za dobré východisko pre mier a demokratizáciu Blízkeho východu a Izrael tlačí do ďalších ústupkov.
Bol to práve Bush, kto "vyrobil" Šaranského. Pred svojím inauguračným prejavom upozorňoval novinárov na knihu Case for Democracy tohto bývalého sovietskeho disidenta a politického väzňa a skladal mu poklony. Rozprával o tom, ako sa Šaranského teórie dostali do jeho "prezidentskej DNA" a rád zdôrazňoval, keď sa začali ukazovať v praxi.
Posledné mesiace Šaranského vízii, podľa ktorej je jedinou cestou proti džihádu a terorizmu demokratizácia, skutočne priali: na palestínskych územiach aj v Iraku boli voľby, z Libanonu odišli sýrski vojaci, v Saudskej Arábii mali aspoň komunálne voľby, aj keď bez účasti žien a v Egypte po rokoch pripustili, že v prezidentských voľbách môže kandidovať aj viac ako jeden človek.
Aj skeptici začali priznávať, že Šaransky a Bush nie sú úplne šialení, ak si myslia, že arabský svet sa dá demokratizovať. "To, že si veľa ľudí v slobodnom svete myslí, že Arabi nikdy nebudú mať demokraciu, je čistý rasizmus," povedal Šaransky.
Na rozdiel od Busha, ktorý chce mať politické výsledky aj za cenu polovičastosti, ide Šaransky tvrdo podľa svojej knihy, keď hovorí, že Palestínčanom nemožno ustupovať, kým tam nezačne skutočná demokratická premena. Odmieta tvrdenia, že pod "okupantmi" sa to nedá. "My nechceme Palestínčanom vládnuť," hovorí.
Šaransky na rozdiel od Busha vie, aké dôsledky má ustupovanie zlu, napokon Američanov za to počas sovietskej éry tvrdo kritizoval. Preto neustúpil a opäť sa z neho stal disident. On sám o sebe napokon vždy tvrdil, že je refusnik (ten, čo vždy odmieta).
V Izraeli sa však hovorí aj o tom, že Šaransky zastupuje len úzke záujmy osadníkov z Gazy. Pred svojím rozhodnutím o demisii s nimi trávil šabat.
Kto je Natan Šaransky
* talentovaný matematik sa narodil ako Anatolij Ščaranskij v roku 1948 na Ukrajine,
* pridal sa k Andrejovi Sacharovovi a stal sa tvárou ruského židovského disentu,
* od 1973 sa pokúšal imigrovať do Izraela, Sovieti mu zobrali pas,
* v roku 1978 ho odsúdili na 16 rokov za údajnú špionáž pre Američanov do gulagu,
* v roku 1986 ho po silnom medzinárodnom tlaku prepustili v rámci výmeny väzňov so Západom,
* hneď potom telefonoval Reaganovi a odletel do Tel Avivu,
* v Izraeli založil pravicovú stranu ruských imigrantov, stal sa poslancom a ministrom v niekoľkých vládach,
* za jeho postoje k Palestínčanom aj k ich bývalému lídrovi Jásirovi Arafatovi ho západná tlač označuje za "jastraba",
* sám tvrdí, že pobyt v Sovietskom zväze z neho urobil človeka z inej planéty, a tak sa jeho názory nedajú zaradiť napravo ani naľavo,
* verí však, že ak budú mať Arabi demokraciu, nebudú chcieť terorizmus.
(mik)
