šéfa diplomacie Renata Ruggiera rozhodol, že bude ministrom zahraničných vecí na šesť mesiacov on sám. Na európske veci pritom nemá čas.

Podporíte ho?

„K vývoju eura a jeho posilneniu musíme byť veľmi citliví. Preto ľutujem vyjadrenia niektorých politikov. Zároveň však očakávam, že postoj všetkých vlád vrátane talianskej bude jasný a presný v prospech eura,“ povedal Piqué predvčerom na adresu krízy, ktorú v Ríme vyvolal odchod proeurópsky orientovaného Ruggiera. Ten sa rozhodol podať demisiu po tom, ako jeho kolegovia z vlády úspech eura niekoľkokrát spochybnili.

Preto sa v posledných dňoch z EÚ ozývajú hlasy, ktoré od Berlusconiho žiadajú, aby potvrdil záväzky svojej krajiny k euru. „Musí to povedať jasne a na úrovni predsedu vlády,“ poradil mu francúzsky minister financií Laurent Fabius.

Berlusconi však hrá urazeného pána, ktorého zrejme nezaujíma ani to, že Taliansko prežíva prechod k novej mene spomedzi 12 krajín EMÚ najťažšie. Všeobecný chaos sparalyzoval transakcie v eurách práve vo chvíli, keď sa s novou menou začali Taliani iba zoznamovať.

Na šesť mesiacov

Il Cavaliere, ako v Taliansku Berlusconiho volajú, má iné priority. Po odchode Renata Ruggiera je taký zaneprázdnený, že sa nedokázal stretnúť ani so španielskym šéfdiplomatom, ktorému cez agentúru Europa Press odkázal, že „reorganizuje ministerstvo zahraničných vecí“.

Piqué reagoval diplomaticky. „Fakt, že sa rozhodol prevziať funkciu ministra zahraničných vecí, je zvláštny, nie však ojedinelý,“ povedal a poukázal na luxemburského premiéra Jeana Claudea Junckera, ktorý svojho času okrem premiérovania vykonával činnosť ministra hospodárstva.

Piqué však pozabudol, že Berlusconi je podnikateľom, premiérom a šéfom koalície, ktorá sa začína čoraz viac škriepiť kvôli výpadom predsedu xenofóbnej Ligy Severu a ministra pre inštitucionálne reformy v jednej osobe Umberta Bossiho. Ani superman nemôže zvládnuť všetky funkcie.

Medzi dvoma kameňmi

Berlusconi sa tak vlastným pričinením ocitol medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane stojí Európa a na strane druhej lacné populistické reči jeho koaličných partnerov, ktorí mu, ako napríklad Bossi, blahoželali, keď sa rozhodol vyhodiť Ruggiera.

Niektorí, ako napríklad líder postfašistického Národného spojenectva (AN) Gianfranco Fini, dokonca očakávajú, že ho po šesťmesačnom období vyčerpávajúcej diplomatickej práce premiéra posadia do kresla ministra zahraničných vecí. To by však pre Berlusconiho predstavovalo samovraždu, navyše znásobenú tým, že o rok a pol sa má Rím stať predsedníckou krajinou EÚ.

Práve rozvášnená debata o proeurópskosti Talianska je pre televízneho magnáta nesmierne citlivou záležitosťou, v ktorej môže veľa stratiť. Tamojšia verejná mienka bola vždy naklonená európskym záležitostiam a Berlusconi by bol hlúpy, keby si proeurópske krédo nechal vyfúknuť opozičnou ľavicou.

JURAJ TOMAGA